Ntwa ya pele e ileng ya lwanwa lefatsheng lohle - le kamoo e ileng ya fihla botebong ba Afrika Borwa le Afrika e setseng.
Speaker notes
Qala ka ho botsa baithuti hore na ke eng eo ba seng ba e tseba mabapi le Dintwa tsa Lefatshe tse pedi. Hlalosa hore thuto ena e sheba Ntwa ya Lefatshe ya Pele: hore na e qadile jwang, ntwa e ne e le jwang, mme - ho bohlokwa ho rona - kamoo Maafrika Borwa le Maafrika a mang a ileng a hulelwa ntweng pakeng tsa mebuso e meholo ya Yuropa. Beha metheo e mene: disosa, ntwa ya megodi (trenches), Afrika Borwa le Afrika, le ditlamorao.
Ntwa e qadileng Yuropa ka 1914 empa e ileng ya lwanwa dikontinenteng tse ngata ho fihlela ka 1918.
Ntwa ya Lefatshe ya Pele, e boetseng e bitswa Ntwa ya Pele ya Lefatshe kapa 'Ntwa e Kgolo', e tswetse pele ho tloha ka la 28 Phupu 1914 ho fihlela ka la 11 Pudungwana 1918. E ne e le ntwa ya pele e kenyeletsang dinaha tse ngata hakalo ka nako e le nngwe, ke ka lebaka leo e bitswang ntwa ya lefatshe.
- E ne e lwanwa haholo Yuropa, empa hape le Afrika le Bochabela bo Bohareng (Middle East).
- Dimilione tsa masole di ne di tswa dikoloneng tsa mebuso e meholo ya Yuropa - ho kenyeletswa Afrika Borwa.
- Hukanyetso ya masole a dimilione tse robong ho isa ho tse leshome a ile a bolawa, ho phaella dimilione tsa baahi ba tlwaelehileng.
Speaker notes
Hatisa boholo ba ntwa. Kaha mebuso e meholo ya Yuropa e ne e busa mebuso e meholo, phehisano ya Yuropa e ile ya hulela batho ba tswang Afrika, Asia, Australia le Amerika. Ela hloko hore Afrika Borwa e ne e le karolo ya Mmuso wa Britain, kahoo qeto e entsweng London e ne e ama batho Cape Town le Johannesburg. Dipalo tsa ba shweleng ke dikgakanyo - bo-rahistori ba fana ka sebaka sa dipalo. [SME] Netefatsa sebaka sa palo ya ba shweleng seo o batlang baithuti ba se sebedise.
Dikgatello tse nne tsa nako e telele di ile tsa hlahella Yuropa dilemong tse ngata pele ho 1914.
Bosole (Militarism)
Dinaha di ne di haha mabotho a maholo le dikepe tsa ntwa mme di ne di motlotlo ka matla a tsona a sesole.
Ditumellano (Alliances)
Dinaha di ile tsa etsa ditshepiso tsa ho sireletsana, kahoo ntwa e le nngwe e ne e ka hulela dinaha tse ngata ho yona.
Bokoloni (Imperialism)
Mebuso e meholo ya Yuropa e ne e qothisana lehlokwa ho laola dikoloni le mehlodi ya thepa lefatsheng ka bophara.
Bochaba (Nationalism)
Boikgohomoso bo matla ba setjhaba bo ile ba etsa hore dinaha di labalabele ho ipaka mme di se ke tsa rata ho kgutlela morao.
Speaker notes
MAIN ke thuso ya ho hopola eo baithuti ba ka e bolokelang tlhahlobo. Hlalosa e nngwe le e nngwe ka mohlala o bonolo: militarism = phehisano ya dikepe tsa ntwa pakeng tsa Britain le Jeremane; alliances = dihlopha tse pedi tse hananang; imperialism = ho hlophana ho fumana dikoloni tsa Afrika; nationalism = dihlopha tse batlang mebuso ya tsona ya bochaba. Hatisa hore tsena e ne e le dikgatello tsa ka morao - ntwa e ne e ntse e hloka sesosa, se tlang kamora mona.
Polao e le nngwe e ile ya qalisa letoto la diketsahalo ho pholletsa le ditumellano tsa Yuropa.
Ka la 28 Phupjane 1914, Archduke Franz Ferdinand, mojalefa wa terone ya Austria-Hungary, o ile a bolawa Sarajevo ke Gavrilo Princip, mochaba e monyane wa Serb wa Bosnia. Austria-Hungary e ile ya beha Serbia molato.
- Austria-Hungary e ile ya phatlalatsa ntwa kgahlano le Serbia.
- Russia e ile ya tsamaya ho ya sireletsa Serbia; Jeremane ya thusa Austria-Hungary.
- Ditumellano di ile tsa hulela Jeremane, Fora mme yaba Britain ka hare ho dibeke tse seng kae.
Speaker notes
Sebedisa setshwantsho sa di-dominoes tse welang ho hlalosa 'letoto la diketsahalo'. Hlakisa hore polao e ne e le sekgohlisi feela, eseng sesosa se tebileng - dikgatello tsa MAIN di ile tsa etsa hore ketsahalo e nyane e phatlohe e be ntwa e kgolo. Boloka pefo e loketse dilemo tsa baithuti: bua nnete ya polao ka ho toba ntle le dintlha tse tebileng tse tshosang.
Yuropa e ile ya arohana dihlopheng tse pedi tse hlometseng, mme dikoloni tsa tsona di ile tsa hulelwa hammoho le tsona.
Speaker notes
Bontsha hore Afrika Borwa e ile ya lwanela lehlakore la Allies hobane e ne e le karolo ya Mmuso wa Britain. Hopotsa baithuti hore Italy e ne e qadile e le tumellanong le Jeremane empa ya kenella le Allies ka 1915 - mohlala o motle wa kamoo ditumellano di neng di ka fetoha kateng. Boloka manane a le makgutshwane; kgopolo ya bohlokwa ke 'dihlopha tse pedi tse hananang tse ileng tsa hulela metswalle le dikoloni tsa tsona'.
Boholong ba ntwa mahlakore a mabedi a ne a tshwaretswe a talanne ka hare ho mekero e metelele.
Mabapong a Western Front Fora le Belgium, masole a ne a epa megodi e tebileng mme a e sireletsa ka dilemo. Mobu o bulehileng, o kotsi pakeng tsa mahlakore a mabedi o ne o bitswa 'no man's land' (mobu o se nang mong). Ha ho lehlakore le neng le ka phunyeletsa habonolo, kahoo ntwa ya fetoha thibello e telele, e bolayang.
- Masole a ne a phela le seretse, dikgoto, malwetse le serame ka hare ho megodi.
- Ditlhaselo ho pholletsa le no man's land hangata di ne di ja bophelo ba batho ba dikete bakeng sa mobu o monyane.
- Mofuta ona wa ntwa ke lebaka leo masole a mangata a ileng a shwa ka lona Ntweng ya Lefatshe ya Pele.
Speaker notes
Thusa baithuti ho nahana ka bophelo ba letsatsi le letsatsi: serame, metsi, ho tshosa, ho tena ka dinako tse telele mme yaba ho a tshosa nakong ya ditlhaselo. Hlalosa thibello - ka dithunya tsa mochine le terata e mahlaba tse sireletsang modgodi o mong le o mong, ho matha ho pholletsa le no man's land ho ne ho batla ho le ho ipolaya, kahoo mabapo a ntwa a ne a batla a sa tsamaye ka dilemo. Sena se hokela le lebaka la hore hobaneng dipalo tsa ba shweleng di ne di le hodimo hakalo.
Metjhini e metjha e ile ya etsa hore Ntwa ya Lefatshe ya Pele e bolaye ho feta ntwa efe kapa efe pele ho yona.
Dithunya tsa mochine (Machine guns)
Di ne di kgona ho thunya dikulo tse makgolo ka motsotso, di etsa hore ditlhaselo ho pholletsa le mobu o bulehileng di be bolaya.
Kgase ya tjhefu (Poison gas)
Maru a dikhemikhale a neng a kama le ho foufatsa masole ka hare ho megodi.
Dithanka (Tanks)
Dikoloi tse hlometseng tse hahetsweng ho tshela megodi le terata e mahlaba.
Difofane le dikepe tsa ka tlasa metsi
Difofane di ne di hlwela le ho lahlela dibomo; dikepe tsa ka tlasa metsi (submarines) di ne di hlasela dikepe leoatleng.
Speaker notes
Hlalosa hore intasteri le mahlale, tse neng di ka ntlafatsa bophelo ba letsatsi le letsatsi, di ile tsa fetolelwa ho etsa ntwa e bolaya haholwanyane. Kgase ya tjhefu ke sehlooho se tebileng - se hlalose ka nnete e le sebetsa se ileng sa baka mahlomola a maholo, e leng karolo ya lebaka le entseng hore hamorao se thibelwe ka tumellano ya matjhaba. Botsa baithuti: theknoloji e ntjha e ile ya fetola tsela eo dintwa di neng di lwanwa ka yona jwang?
Kaha e ne e le karolo ya Mmuso wa Britain, Kopano ya Afrika Borwa (Union of South Africa) e sa le nyane e ile ya hulelwa ntweng.
Kopano ya Afrika Borwa (Union of South Africa) e ne e le teng feela ho tloha ka 1910. Ha Britain e ne e kena ntweng ka 1914, Kopano ya ikopanya le lehlakore la Allies. Tonakgolo Louis Botha le motlatsi wa hae Jan Smuts - bobedi e neng e le bo-generale ba Maburu ba mehleng - ba ile ba dumela ho lwanela Britain le ho hlasela dikoloni tsa Jeremane tse haufi Afrika.
- Britain e ile ya kopa Afrika Borwa ho hlasela German South West Africa e haufi (moahisane).
- Botha le Smuts ba ile ba etella pele boiteko ba ntwa ba Afrika Borwa.
- Hase Maafrika Borwa ohle a neng a dumellana le ho lwanela Britain.
Speaker notes
Totobatsa boikutlo bo makatsang ba hore Botha le Smuts ba ne ba lwantse KGAHLANO le Britain Ntweng ya Afrika Borwa (Anglo-Boer War) dilemong tse ka bang leshome pele, mme jwale ba ne ba etella pele Afrika Borwa ho LWANELA Britain. Sena se thusa ho hlalosa hore hobaneng ba bang ba Maafrikaner ba ne ba ikutlwa ba ekilwe - se lokisang saete e latelang mabapi le bofetoheli ba 1914. 'German South West Africa' ke Namibia ya kajeno.
Ba bang ba Maafrikaner ba ile ba hana ho lwanela mmuso oo ba neng ba sa tswa o lwantsha.
Maafrikaner a mangata a ne a ntse a e-na le mehopolo e babang ya Ntwa ya Afrika Borwa (1899-1902) e sa tswa etsahala kgahlano le Britain. Ha mmuso o ne o itokisetsa ho hlasela German South West Africa, ba bang ba ile ba tsoha ka bofetoheli bo hlometseng. Bo ne bo etelletswe pele ke banna ba Maburu ba jwalo ka bo-generale Christiaan de Wet le Manie Maritz.
- Botha le Smuts ba ile ba sebedisa mabotho a mmuso ho felisa bofetoheli.
- Bofetoheli bo ile ba hlolwa ka hare ho dikgwedi tse seng kae.
- De Wet hamorao o ile a fumanwa a le molato wa bofetoheli ba mmuso (treason) bakeng sa seabo sa hae ho bona.
Speaker notes
Sebedisa sena ho bontsha hore Afrika Borwa e ne e sa kopana ka mora ntwa. Hlalosa 'bofetoheli' le 'treason (bofetoheli ba mmuso)' ka mantswe a bonolo. Sebetsana le sona ka bohlokolosi: ena e ne e le karohano e bohloko hara Maafrika Borwa nakwana feela kamora Anglo-Boer War. Ntlha bakeng sa baithuti ke hore qeto ya ho lwanela Britain e ne e ena le dikgang lapeng. [SME] Netefatsa lenane la baetapele ba bofetoheli le matsatsi kgahlano le mohlodi wa SAHO pele ho tlhahiso.
Ntwa e ne e se Yuropa feela - e ile ya fihla ho pholletsa le Afrika e ka boroa le e ka bochabela.
Mabotho a Afrika Borwa a ile a hlasela German South West Africa (Namibia ya kajeno), e ileng ya inehela ka 1915 mme ya behwa tlasa taolo ya Afrika Borwa. Smuts yaba o laola mabotho a Allies kgahlano le mabotho a Jeremane German East Africa (haufi le Tanzania ya kajeno).
- Matsholo a Afrika a ne a itshetlehile haholo ka masole a Maafrika, dihlwedi le basebetsi.
- Malwetse le sebaka se selelele di ile tsa etsa hore matsholo ana a be thata haholo.
- German South West Africa e ile ya dula tlasa puso ya Afrika Borwa ka mengwaha e mengata kamora moo.
Speaker notes
Hatisa hore Afrika ka boyona e ne e le lebala la ntwa hobane mebuso ya Yuropa e ne e ena le dikoloni mona. Maafrika a ne a etsa boholo ba ho jara, ho haha le ho lwana, hangata ntle le ho amohelwa. Sena se hokahanya ntwa ya lefatshe ka kotloloho le sebaka sa habo rona. [SME] Netefatsa mabitso a mangata a dibaka (German East Africa / Tanganyika / Tanzania) le matsatsi a matsholo.
Ba dikete ba ile ba sebeletsa - le hoja maano a khethollo a ile a hana ba bangata ba bona tokelo ya ho tshwara dibetsa.
South African Native Labour Contingent (SANLC) e ile ya romela banna ba batsho ba Afrika Borwa Fora, empa ba ne ba sa dumellwa ho nka dibetsa mme ba sebetsa e le basebetsi ka morao ho mabapo a ntwa. Cape Corps e ile ya dumella masole a Mmala ho sebeletsa, ho kenyeletswa East Africa le Bochabela bo Bohareng (Middle East).
Pale ya SS Mendi e ile ya fetoha letshwao le sa feleng la sebete sa Maafrika Borwa a batsho ntweng. South African History Online
- Ka Hlakola 1917 sekepe sa masole SS Mendi se ile sa teba English Channel kamora ho thulana.
- Ditho tse makgolo tsa SANLC di ile tsa khangwa ke metsi koduweng eo.
- Boitelo ba bona bo hopolwa kajeno, ho kenyeletswa ka Mendi Decoration of Bravery.
Speaker notes
Ena ke pale ya bohlokwa ya Afrika Borwa. Hlalosa ho se loke: banna ba batsho ba ne ba romelwa ho ya thusa empa ba haneloa seriti sa ho tshwara dibetsa ka lebaka la maikutlo a khethollo a nako eo. Pheta pale ya SS Mendi ka tlhompho - ke sebaka sa mehopolo ya setjhaba. [SME] Netefatsa dipalo tse nepahetseng (ba ka bang 21,000 ba SANLC ba ile ba sebeletsa; ho feta 600 ba ile ba shwa Mendi) le dintlha tsa ho thulana pele ho tlhahiso.
Ntwa e tsebahalang ka ho fetisisa - le e turang ka ho fetisisa - ya Afrika Borwa ntweng ena.
Ka Phupu 1916, nakong ya Ntwa e kgolo ya Somme Fora, Brigade ya Afrika Borwa e ile ya laelwa ho hapa le ho tshwara moru o monyane o bitswang Delville Wood. Ba ile ba o tshwara tlasa tlhaselo e matla ka matsatsi a mmalwa, empa ba ile ba lahlehelwa hampe haholo.
- Ho Maafrika Borwa a ka bang 3,000 a ileng a kena, ke ba makgolo a seng kae feela ba ileng ba araba pitso ya mabitso kamorao.
- Delville Wood e ile ya fetoha letshwao la boitelo ba Afrika Borwa ntweng.
- Sehopotso se ile sa hahwa hamorao Delville Wood ho hlompha ba ileng ba shwa.
Speaker notes
Delville Wood e bohareng ba kamoo Afrika Borwa e hopolang Ntwa ya Lefatshe ya Pele. Fetisa boholo ba tahlehelo ntle le ho tlotlisa ntwa - boholo ba brigade bo ile ba bolawa, ba tswa dikotsi kapa ba lahleha. Hokela le kajeno: sehopotso sa Delville Wood le mekete ya sehopotso di boloka mehopolo ena e phela. [SME] Netefatsa palo ya baphonyohi / pitso ya mabitso le mohlodi wa SAHO.
- 1914 Polao Sarajevo; ntwa e a qala; Afrika Borwa e a kenella mme Bofetoheli ba Maafrikaner bo a qhoma
- 1915 German South West Africa e inehela mabothong a Afrika Borwa
- 1916 Ntwa ya Delville Wood; letsholo la East Africa
- 1917 SS Mendi e a teba; USA e kenella le Allies
- 1918 Selekane sa ho emisa ntwa ka la 11 Pudungwana se felisa ntwa
- 1919 Selekane sa Versailles se a saenwa
Speaker notes
Sebedisa sena ho kopanya pale pele ho ditlamorao. Kopa baithuti ho hlwaya diketsahalo tsa Afrika Borwa (ho kenella 1914, GSWA 1915, Delville Wood 1916, Mendi 1917) tse ka hare ho laene ya nako ya lefatshe. Sena se matlafatsa kgopolo ya sehlooho sa thuto: ntwa ya lefatshe e nang le tshusumetso e matla ya lehae.
Ntwa e ile ya emisa ka 1918, mme selekane sa kgotso sa 1919 se ile sa bopa lefatshe botjha.
Ntwa e ile ya fela ka selekane sa ho emisa ntwa ka la 11 Pudungwana 1918. Ka 1919 Selekane sa Versailles se ile sa beha Jeremane molato bakeng sa ntwa, sa e qobella ho lefa ditefello tse boima (reparations) le ho nka boikarabelo, mme sa e amoha dikoloni tsa yona. Mokgatlo o motjha wa League of Nations o ile wa thehwa ho leka ho thibela dintwa tsa nakong e tlang, mme Afrika Borwa e ile ya fuwa taolo ya South West Africa. Bo-rahistori ba bangata ba pheha khang ya hore selekane se thata se ile sa thusa ho baka kgalefo ya hamorao e ileng ya lebisa Ntweng ya Lefatshe ya Bobedi.
Q. Hlalosa disosa tsa nako e telele tsa MAIN tsa Ntwa ya Lefatshe ya Pele le kamoo polao Sarajevo e ileng ya qalisa ntwa. (6 marks)
Q. Hlalosa hore na ntwa ya megodi e ne e le jwang mme o hlalose hore hobaneng masole a mangata a ile a shwa. (4 marks)
Q. Buisana ka kamoo Maafrika Borwa a batsho le a Mmala a ileng a nka karolo ntweng, o sebedisa SANLC, Cape Corps kapa SS Mendi e le mohlala. (6 marks)
Speaker notes
Kwala ka ho hokahanya sesosa le sephetho: pheletso ya ntwa e ile ya baka kgotso eo ba bangata ba neng ba nahana hore ha e a loka ho Jeremane, e jala peo ya Ntwa ya Lefatshe ya Bobedi. Dipotso tse tharo di bontsha mekgwa ya CAPS - ho hopola ho itshetlehileng ka mohlodi le mongolo o mokgutshwane o atolositsweng. Di sebedise e le mosebetsi o ngotsweng kapa puisano ya sehlopha. [SME] Netefatsa hore kutlwisiso ya hore Versailles e 'bakile' WWII e hlahiswa e le tlhaloso e nang le dikgang, eseng nnete e phethilweng, boemong bona ba kereiti.
- Grade
- Grade 8
- Subject
- History
- CAPS topic
- World War I (1914-1918)
- Resource type
- Presentation