Kalafo go Ralala Nako
Ka fao batho ba hlokometšego balwetši - go tloga go dingaka tša setšo le dimela tša kalafo go fihla go diente, dihlare tša antibiotics le go fetišetšwa ga dipelo.
Speaker notes
Thoma ka go botšiša barutwana gore ba dira eng ge ba ikwa ba lwala lehono - ba ya kliniking, ba nwa dihlare, ba hwetša ente. Hlaloša gore batho ba bogologolo le bona ba be ba na le mekgwa ya go fodiša, le gore kalafo e fetogile kudu go ya ka nako. Thuto ye e lebelela kalafo ya setšo (ya kgale, ye e fetišetšwago) le kalafo ya sebjalebjale (ye e theilwego mahlaleng), le ka fao di ka šomišanago gotee.
Batho ka mehla ba lekile go fodiša
Ka nywaga ye dikete, setšhaba se sengwe le se sengwe se nyakile mekgwa ya go lwantšha malwetši le bohloko.
Kalafo ke tsebo le bokgoni bja go boloka batho ba phetše gabotse le go thuša balwetši gore ba fole. Pele ga dipetlele le dipilisi, batho ba be ba šomiša dimela, dithapelo, go khutša le go lebelela ka šedi go hwetša gore ke eng se se thušago molwetši gore a fole.
- Dingaka tša kgale di ithutile ka go lebelela gore ke dimela dife tše di dirago gore batho ba ikwe kaone.
- Tsebo e be e fetišetšwa go tloga go batswadi go ya go bana ka molomo.
- Ge nako e dutše e sepela, dikutollo tše difsa di fetošitše kalafo leboelela.
Speaker notes
Hloma sehlogo sa yuniti ka moka: go tšwelapele le phetogo. Batho KA MEHLA ba nyakile go fodiša (go tšwelapele), eupša TSELA yeo ba fodišago ka yona e dula e fetoga (phetogo). Kgopela barutwana gore ba bolele kalafo ya gae yeo lapa la bona le e šomišago - se se bontšha gore tsebo ya setšo e sa phela le lehono.
Disangoma le dinyanga
Afrika Borwa e na le setšo se setelele sa dingaka tša setlogo tšeo di sa botwago ke batho ba bantši le lehono.
Isangoma
Ngaka ya semoya, gantši ke mosadi, yeo e hwetšago gore go phošagetše eng ka go theeletša badimo le go lebelela bophelo bja motho ka moka.
Inyanga
Ngaka ya dihlare yeo leina la yona la Sezulu le rago 'monna wa mehlare'. Dinyanga di dira dihlare go tšwa dimeleng, medung, makwapeng le dilo tše dingwe tša tlhago.
Tlhokomelo ya kakaretšo
Dingaka di lebelela mmele LE mathata a ka gae goba mošomong, ka gobane di dumela gore le tšona di ka dira gore motho a lwale.
Speaker notes
Swara sehlogo se ka tlhompho - dimilione tša ba-Afrika Borwa di šomiša dingaka tša setšo, ka gona se ke setšo se se phelago, e sego histori feela. Hlaloša 'kakaretšo': go lebelela motho ka botlalo, e sego karolo ye e lwalago feela. Ela hloko gore disangoma le dinyanga gantši di šoma ka ditsela tše di fapanego eupša ka bobedi di ikemišeditše go fodiša. Mothopo: SAHO 'Indigenous medicine and traditional healing'.
Dimela tša kalafo le tlhahlo ye e šeditšego
Kalafo ya setšo e theilwe godimo ga tsebo ye e tseneletšego ya lefase la tlhago.
Inyanga e dira muti (dihlare) go tšwa dihlareng, medung le makwapeng. Tsebo ye e maatla gomme e swanetše go swarwa ka šedi - semela se se nepagetšego ka tekanyo ye e nepagetšego se ka fodiša, eupša tekanyo ye e fošagetšego e ka ba kotsi. Ke ka lebaka leo dingaka di ithutago ka nywaga ye mentši pele ga ge di dumelelwa go alafa batho.
- Dingaka di re di 'bileditšwe' mošomong wo ke badimo ba tšona.
- Tlhahlo e akaretša melao ye e thata, dijo tše di kgethegilego le go ithuta ka dimela tše dintši.
- Dimela tše dingwe tše di bego di šomišwa kgale-kgale di sa le bohlokwa kalafong le lehono.
Speaker notes
Gatelela bokgoni le boikarabelo bjo bo akaretšwago - se se ganetša kgopolo ya gore kalafo ya setšo ke 'ditumelo tša boloi feela'. Kgokagano le slaete ya 13 (periwinkle ya Madagascar ye e šomišwago kalafong ya sebjalebjale ya kankere) e ka šupša mo: tsebo ya dimela tša setlogo e thušitše mahlale a sebjalebjale.
Kalafo ditšhabeng tša kgale
Lefaseng ka bophara, batho ba bogologolo ba agile tsebo ka mmele le kalafo ka go nanya.
Mafelong a swana le Egepeta ya bogologolo, dingaka di be di lokiša marapo a robegilego, di alafa dintho gomme di ngwala dihlare tša tšona. Ditšhabeng tše dintši batho ba be ba hlakanya dihlare tša nnete le dithapelo le maseka, ka gobane ba be ba se ba tseba se se bakago malwetši ka nnete.
- Batho ba be ba sa tsebe gore diruthwane tše dinnyane di baka malwetši a mantši.
- Ba bantši ba be ba dumela gore bolwetši ke kotlo goba bo tšwa moyeng o mobe.
- Le ge go le bjalo, dikalafo tše dingwe tša kgale di be di šoma e le ka nnete gomme di bolokilwe ka nywagakgolo ye mentši.
Speaker notes
Boloka se se bonolo gomme se bapetšwa go e na le go tsena ka botlalo setšhabeng se se itšego. Ntlha ye bohlokwa ya go ithuta ke GORE GO RENG kalafo ya kgale e be e lekanyeditšwe: batho ba be ba sa tsebe gore diruthwane di gona. Se se hloma phetogo ye kgolo yeo e tlago ka kutollo ya diruthwane le diente dislaeteng tše di latelago. [SME] Fetoša mohlala wa setšhaba sa kgale gore o sepelelane le ditšhabatšhaba tše di boletšwego dikagontng tša CAPS tša sekolo sa gago.
Leuba la sekgwaripa (smallpox)
Ka 1713 bolwetši bjo bo bolayago bo fihlile Kapa gomme bja fetoša maphelo a batho bao ba bego ba dula moo.
Sekgwaripa (smallpox) se fihlile Kapa ka 1713, se tlišitšwe ke sekepe sa Madatšhe se se fetago. Se ile sa phatlalala ka lebelo. Batho ba Khoikhoi (Khoisan) ba bile ba ba amilego kudu go feta bohle, ka gobane bolwetši bo be bo le bofsa go bona gomme mebele ya bona e be e na le tšhireletšo ye nnyane kgahlanong le bjona.
- Leuba ke ge bolwetši bo phatlalala ka lebelo gare ga batho ba bantši.
- Go be go sešo ga ba le diente, ka gona bolwetši bo be bo sa kgone go emišwa.
- Ditšhaba tše dintši tša Khoikhoi di lahlegetšwe ke palo ye kgolo ya batho.
Speaker notes
Hlaloša tobo ya batho ka boleta eupša ka potego: leuba le le bakile tahlegelo ye kgolo ya maphelo gare ga Khoikhoi gomme le thušitše go phatlalatša ditšhaba tša bona. Tsebiša lentšu la 'leuba'. Kgokaganya go ya pele: se ke mohuta wa bolwetši woo diente di bego di tla kgona go bo emiša ka morago. Mothopo: SAHO 'Smallpox Epidemic Strikes at the Cape'.
Dikgopolo tše tharo tše di fetošitšego kalafo
Nywageng ye 250 ye e fetilego, dikutollo tše mmalwa tše dikgolo di dirile gore kalafo e be le maatla kudu.
Diente
Ka 1796 Edward Jenner o bontšhitše gore seruthwane se se fokolago se ka šireletša batho go sekgwaripa. Ye e bile ente ya mathomo.
Teori ya diruthwane
Ka bo-1800 borasaense ba swana le Louis Pasteur ba hlatsetše gore diruthwane tše dinnyane di baka malwetši a mantši - ka gona bohlweki bo ka phološa maphelo.
Dihlare tša antibiotics
Ka 1928 Alexander Fleming o utolotše penicillin, sehlare se se dirilwego go tšwa go ndabo (mould) se se bolayago dibaktheria tše kotsi.
Speaker notes
Dikarata tše tharo tše ke pelo ya 'dikutollo tša bohlokwa'. Gatelela ketane ya sebaki le mafelelo: ge batho ba šetše ba kwešiša diruthwane, ba kwešišitše gore ke ka lebaka la eng go hlapa diatla le meetse a mahlweki go le bohlokwa, le gore ke ka lebaka la eng diente le dihlare tša antibiotics di šoma. Botšiša barutwana gore ke tše dife tša tšona tše ba holegilego go tšona (ka moka tše tharo!). Matšatšikgwedi ke dintlha tša phetogo tša ka mo e ka bago tše di swanelago Kreiti ya 6.
Meetse a mahlweki le maphelo a setšhaba
Ge batho ba šetše ba kwešiša diruthwane, mebušo e thomile go šoma go emiša malwetši pele bo thoma.
Maphelo a setšhaba go ra go hlokomela maphelo a setšhaba ka moka, e sego molwetši o tee feela. Ge metse e be e fana ka meetse a mahlweki, dithureletši le go tloša ditlakala, batho ba mmalwa kudu ba be ba swarwa ke malwetši a swana le kholera le typhoid ao a phatlalalago ka meetse a ditšhila.
- Meetse a mahlweki a go nwa ke se sengwe sa diphološi tše dikgolo tša bophelo historing.
- Ditlwelo le dithureletši tša ditšhila di boloka diruthwane kgole le moo batho ba dulago gona.
- Mananeo a go enta a šireletša bana ba bantši ka nako e tee.
Speaker notes
Maphelo a setšhaba ke kgopolo ya bohlokwa ya CAPS: phetogo ga se ya tla feela ka dihlare tše bohlale eupša le ka thibelo. E dire ye e kwešišegago - botšiša gore go be go tla direga eng ge sekolo se be se se na le meetse a mahlweki goba ditlwelo. Kgokaganya morago le teori ya diruthwane (slaete 7): re hlweka ka gobane bjale re a tseba gore diruthwane di phatlalatša bolwetši.
Feberu ya 'Black October'
Ka 1918 feberu ye e phatlalalago ka lebelo e ile ya aparela Afrika Borwa le lefase ka bophara.
Ka Setemere le Oktoboro 1918, Feberu ya Sepania (Spanish Flu) e fihlile Afrika Borwa, e tšwelela pele maboeleng a maselawatle. E ile ya phatlalala ka lebelo mo Oktoboro 1918 e ilego ya tsebja bjalo ka 'Black October' (Oktoboro yo Moso). Ka gobane go be go sešo ga ba le dihlare tša antibiotics, dingaka di be di sa kgone go alafa bolwetši bja mafahla (pneumonia) bjo bo bolailego balwetši ba bantši.
- Go nagana gore batho ba ka bago 300,000 ba hwile ka Afrika Borwa.
- Bašomi ba meepong le ditšhaba tše di diilago e be e le ba bangwe ba bao ba amilwego kudu.
- Dikolo, mabenkele le mafelo a setšhaba di ile tša swanela go tswalelwa go fokotša lebelo la phatlalalo.
Speaker notes
Barutwana gantši ba kgokaganya se le mauba a bešwafi, se se ba thušago go se kwešiša. Hlaloša gore go tswalela dikolo le mabenkele go fokotša bolwetši ke sedirišwa sa maphelo a setšhaba se se sa šomišwago le lehono. [SME] Ditekanyetšo tša palo ya bahu ba feberu ya 1918 ka Afrika Borwa di fapana kudu (mo e ka bago 250,000-350,000); netefatša palo ye e nepagetšego yeo mothopo wa gago wa SAHO le dikagontng tša CAPS di e šomišago. Methopo: SAHO 'The Influenza epidemic' le 'Spanish Flu strikes South Africa'.
Ge melao ya maphelo e be e se ya toka
Ka dinako tše dingwe poifo ya bolwetši e be e šomišwa ka ditsela tše di sego tša toka.
Ka 1901, dikgetse tša leuba la bubonic (bubonic plague) di ile tša hwetšwa Motsemogolong wa Kapa. Mmušo o ile wa šomiša poifo ya leuba bjalo ka lebaka la go gapeletša badudi ba bantši ba bathobaso go tšwa motseng le go ba šuthišetša lefelong le le arogilego. Matshwenyego a maphelo e be e le a nnete, eupša tsela yeo batho ba bego ba swarwa ka yona e be e se ya toka ebile e sa lekana.
- Mang le mang o swanetšwe ke tlhokomelo ya maphelo ye e loketšego le ye e lekanago.
- Ka dinako tše dingwe bolwetši bo be bo pshatlelwa batho ba badiidi go e na le maemo a maphelo a mabe.
- Go ithuta se go re thuša go bona gore ke ka lebaka la eng tlhokomelo ya maphelo ya toka e le bohlokwa lehono.
Speaker notes
Swara se ka kelohloko le ka maemo a a swanelago mengwaga. Ntlha ya Kreiti ya 6 ke thuto ya boleng ka toka, e sego thuto ye e tseneletšego ya karoganyo. Tiragalo ye (go šuthišetšwa go Uitvlugt/Ndabeni) e bile kgato ya mathomo go ya karoganyong ya kgapeletšo ya ka morago. Boloka moko o le wa nnete le wa kholofelo: lehono re ikemišeditše tlhokomelo ya maphelo yeo e swarago mang le mang ka go lekana. [SME] Hle sekaseka mantšu bakeng sa go swanela mengwaga le nnete. Mothopo: SAHO 'Three cases of bubonic plague are reported in Cape Town'.
Go fetišetšwa ga pelo ga mathomo lefaseng
Ka 3 Disemere 1967 sehlopha sa Afrika Borwa se dirile selo seo go se nago motho yo a kilego a se dira pele.
Sepetlele sa Groote Schuur kua Motsemogolong wa Kapa, Ngaka Christiaan Barnard le sehlopha sa gagwe ba dirile go fetišetšwa ga pelo ya motho ga mathomo lefaseng. Ba file molwetši yo a bego a lwala kudu, Louis Washkansky, pelo ye mpsha. E bile motsotso o mogolo woo o dirilego gore dingaka lefaseng ka bophara di dumele gore go fetišetšwa ga ditho go a kgonega.
- Kgohlo e tšere diiri tše ka bago tše senyane gomme e šomišitše bokgoni bja sehlopha se segolo.
- Hamilton Naki, mothuši yo a ithutišitšego, o thušitše go hlabolla bokgoni bja kgohlo bjo bo bego bo le ka morago ga yona.
- Molwetši o phetše matšatši a 18 pele a ehwa ka bolwetši bja mafahla (pneumonia) - eupša kalafo e be e fetogile go ya go ile.
Speaker notes
Ke katlego ya Afrika Borwa yeo re ikgantšhago ka yona le sebaka sa go keteka kanegelo ya selegae. Sa bohlokwa, bolela Hamilton Naki: mo-Afrika Borwa yo moso yo bokgoni bja gagwe bja kgohlo bo bego bo sa lemogwe ka mengwagakgolo ka baka la kgethollo - koketšo ye e nago le toka le ya nnete. Boloka nnete ya gore Washkansky o hwile ka morago ga matšatši a 18: e bontšha gore dikatlego tša mathomo ke mathomo feela, le gore go fetišetšwa ga ditho ga ka morago go bile le katlego kudu. Methopo: ditiragalo tša SAHO tša matšatši ka Barnard le Naki.
Kalafo go ralala nako
- Long ago Dingaka tša setšo di šomiša dimela le tlhokomelo ya kakaretšo
- 1713 Leuba la sekgwaripa le wela Kapa
- 1796 Ente ya mathomo (Jenner, sekgwaripa)
- 1901 Poifo ya leuba e šomišwa go šuthiša batho Motsemogolong wa Kapa
- 1918 Feberu ya Sepania 'Black October' ka Afrika Borwa
- 1928 Penicillin e a utollwa (antibiotic ya mathomo)
- 1967 Go fetišetšwa ga pelo ga mathomo lefaseng, Motsemogolo wa Kapa
Speaker notes
Šomiša se go kopanya tatelano le sehlogo sa phetogo go ya ka nako. Kgopela barutwana gore ba lemoge mokgwa: mathata a mathomo (a swana le sekgwaripa) a be a sa kgone go emišwa, eupša dikutollo tša ka morago (diente, antibiotics, kgohlo) di file batho maatla a mantši godimo ga bolwetši. Kalafo ya setšo e sepela le lelokelelo ka moka la nako, e sego mathomong feela.
Kalafo ya setšo le ya sebjalebjale gotee
Ka Afrika Borwa lehono, mehuta ka bobedi ya kalafo e sa le bohlokwa.
Ba-Afrika Borwa ba bantši ba etela ka bobedi kliniki le ngaka ya setšo. Borasaense ba bile ba hweditše gore dimela tše dingwe tše di šomišwago ke dingaka tša setšo di a šoma e le ka nnete - ka mohlala, periwinkle ya Madagascar, ye e šomišitšwego kalafong ya setšo ka nako ye telele, bjale e šomišwa kalafong ya sebjalebjale ya kankere.
- Tsebo ya setšo e ka thuša borasaense go hwetša dihlare tše difsa.
- Kalafo ya sebjalebjale e fana ka diente, kgohlo le dihlare tša antibiotics.
- Go hlompha ka bobedi go thuša go hlokomela setšhaba ka moka.
Speaker notes
Feleletša dikagontng ka moko wo o leka-lekanego le wa tlhompho wo o bontšhago bophelo bja nnete bja Afrika Borwa. Se se efoša kgopolo ya maaka ya gore kalafo ya sebjalebjale e no 'tšeela legato' kalafo ya setšo. Mohlala wa periwinkle ke kgokagano ya nnete ye e gopolegago magareng ga mafase a mabedi. Mothopo: SAHO 'Indigenous medicine and traditional healing'.
Seo re ithutilego sona
Kalafo e fetogile kudukudu go ya ka nako, eupša kganyogo ya go fodiša ka mehla e dutše e swana.
Re bone dingaka tša setšo le dimela tša kalafo, mauba a a bolayago a swana le sekgwaripa le feberu ya 1918, dikutollo tše dikgolo tša swana le diente le dihlare tša antibiotics, bohlokwa bja maphelo a setšhaba, le go fetišetšwa ga pelo ga mathomo ga Afrika Borwa. Bjale bontšha seo o se gopolago.
Q. Bolela mehuta ye mebedi ye megolo ya dingaka tša setšo ka Afrika Borwa gomme o bolele gore e nngwe le e nngwe e dira eng. (4 marks)
Q. Kgetha kutollo e TEE ya bohlokwa (diente, teori ya diruthwane goba dihlare tša antibiotics) gomme o hlaloše gore ke ka lebaka la eng e thušitše batho. (3 marks)
Q. Ke ka lebaka la eng meetse a mahlweki a le bohlokwa kudu go boloka setšhaba ka moka se phetše gabotse? (3 marks)
Speaker notes
Šomiša dipotšišo tše tharo bjalo ka mošomo wo o ngwadilwego goba poledišano ya klase. Potšišo 1 e leka go gopola (sangoma/inyanga), Potšišo 2 e leka kwešišo ya kutollo ya bohlokwa, gomme Potšišo 3 e kgokaganya le maphelo a setšhaba. Dikabelo tša maraka di latela setaele se se bonolo sa Kgato ya Magareng. Feleletša ka go gopotša barutwana gore kalafo ya setšo le ya sebjalebjale ka bobedi di bohlokwa ka Afrika Borwa lehono.
- Grade
- Grade 6
- Subject
- History
- CAPS topic
- Medicine through time
- Resource type
- Presentation