Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe (1939-1945)
Ntwa e bolaileng batho ba bangata ho feta tsohle historing ya batho - le kamoo e ileng ya fihla ho fihla Afrika Borwa le naheng tse ding tsa Afrika.
Speaker notes
Qala ka ho botsa hore na baithuti ba se ba tseba eng ka Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe - difilimi, dipale tsa malapa, le diemahale tsa sehopotso. Beha maikutlo a mabedi a maholo a thuto ena: (1) e ne e le ntwa ya lefatshe ka nnete e nang le disosa le dintlha tsa phetoho tse hlakileng, mme (2) e ne e se feela 'kwana' Yuropa - Maafrika Borwa le Maafrika a mang a ile a loana, a shwa mme a fetola histori ka lebaka la yona. Hopotsa baithuti hore ntwa ya lefatshe e bolela ho loana dikontinenteng tse 'maloa ka nako e le nngwe.
Disosa tsa Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe
Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe e ile ya hlaha ka lebaka la ditaba tse neng di sa phethelwa tsa Ntwa ya Pele ya Lefatshe.
Ka mor'a Ntwa ya Pele ya Lefatshe, Tumellano ya Versailles (1919) e ile ya otla Jeremane ka ditefello tse kgolo le tahlehelo ya naha. Ha Kgatello e Kgolo ya Moruo (Great Depression) e tlisa ho hloka mosebetsi ho hoholo lilemong tsa bo-1930, batho ba halefileng, ba nyahameng ba ile ba retelehela ho babusi ba dikgang (dictators) ba neng ba tshepisa ho etsa hore dichaba tsa bona di be matla hape.
- Adolf Hitler le Mokga wa Nazi ba ile ba nka matla Jeremane ka 1933, ba rera kgethollo ya morabe le boiphetetso.
- Babusi ba dikgang Italy (Mussolini) le batho ba ratang sesole Japane ba ne ba batla ho aha mmuso wa dikoloni ka matla.
- Lekgotla la Dichaba (League of Nations) le ne le fokola haholo ho ka thibela tlhaselo, mme dinaha tse ding di ile tsa leka ho qoba ntwa ka ho inehela (appeasement).
Speaker notes
Hlalosa mola wa sosa le phello: khotso e thata + ho wa ha moruo + karabelo e fokolang ya machaba = ho phahama ha bobusi ba dikgang bo tlhaselang. Hlalosa 'appeasement' ka bonolo - Borithane le Fora ba ile ba dumella Hitler ho tlola melao, ba tshepa hore o tla kgaotsa. Ha a ka a kgaotsa. Kgutlela morao ho sehlooho sa Kereiti ya 8 sa Ntwa ya Pele ya Lefatshe e le hore baithuti ba bone kamano pakeng tsa dintwa tse pedi.
Ho qhoma ha ntwa
Ka la 1 Loetse 1939 Jeremane e ile ya hlasela Poland, mme lefatshe le ne le le ntweng hape.
Ka mor'a ho nka Austria le Czechoslovakia, Jeremane e ile ya hlasela Poland ka la 1 Loetse 1939. Matsatsi a mabedi hamorao Borithane le Fora ba ile ba phatlalatsa ntwa kgahlanong le Jeremane. Ditlhaselo tse potlakileng tsa Jeremane tsa dikoloi tsa ntwa le difofane di ne di bitswa Blitzkrieg ('ntwa ya lehadima').
- Bohareng ba 1940 Jeremane e ne e se e hapile Fora le boholo ba Yuropa Bophirimela.
- Mahlakore a mabedi a ile a tsejwa e le Axis (Jeremane, Italy, Japane) le Allies (Borithane, Fora, hamorao USSR le USA).
- Borithane le mmuso wa yona wa dikoloni - ho kenyeletsa Afrika Borwa - jwale a ne a ema kgahlanong le Jeremane ya Nazi.
Speaker notes
Tsepamisa letsatsi la ho qala ka tieo: 1 Loetse 1939. Hlalosa Blitzkrieg ka setshwantsho - dikoloi tsa ntwa le difofane tse hlaselang di tsamaya ka lebelo hoo bathibedi ba neng ba sitwa ho itokisa. Hlakisa hore hobaneng Afrika Borwa e ne e ameha ho hang: e le karolo ya Mmuso wa Dikoloni wa Borithane le Commonwealth, potso ya ho kena ntweng e ile ya fihla ka kotloloho ho palamente ya Afrika Borwa, e leng seforo se latelang.
Dibaka tse kgolo tsa ntwa
Ntwa e ile ya nama ho ralla dibaka tse tharo tse kgolo, kapa 'diteatha', tsa lefatshe.
Yuropa
Jeremane e ile ya loana le Borithane ka bophirimela mme, ho tloha ka 1941, le Soviet Union ka bochabela - ntwa e kgolo ka ho fetisisa ya lefatshe historing.
Afrika Leboya
Mabotho a Allies le a Axis a ile a loana ho ralla lehwatata bakeng sa taolo ya Suez Canal le oli. Maafrika Borwa a ile a loana mona.
Asia le Pacific
Ka mor'a hore Japane e hlasele Pearl Harbor ka Tshitwe 1941, USA e ile ya kena ntweng mme ya loana le Japane ho ralla Leoatle la Pacific.
Speaker notes
Sebedisa dikarete tse tharo ho fa baithuti 'mmapa wa kelello. Hatisa hore diteatha tsena di ne di hokahane: tlholo sebakeng se le seng e ne e ama tse ding. Supa Afrika Leboya ka ho kgetheha, hobane ke moo boholo ba masole a Afrika Borwa a ileng a sebeletsa teng. Hlokomela nako ya bohlokwa ha USA e kena ka mor'a Pearl Harbor (7 Tshitwe 1941), e leng e ileng ya fetola tekano ho ya lehlakoreng la Allies.
Dintlha tsa phetoho tsa ntwa
- 1939 Jeremane e hlasela Poland; ntwa e a qala
- 1940 Ho wa ha Fora; Ntwa ya Borithane (Battle of Britain)
- 1941 Jeremane e hlasela USSR; Japane e hlasela Pearl Harbor, USA e a kena
- 1942 Dintwa tsa Stalingrad le El Alamein di fetola boemo
- 1944 D-Day: Allies ba fihla Fora ka la 6 Phupjane
- 1945 Jeremane e a inehela (Mots'eanong); dibomo tsa athomo, Japane e a inehela (Phato)
Speaker notes
'Ntlha ya phetoho' ke nako e fetolang tsela ya ntwa. Hatisa 1942 e le selemo seo boemo bo ileng ba fetoha: Stalingrad e ile ya emisa Jeremane ka bochabela, mme El Alamein (moo Maafrika Borwa a ileng a loana teng) e ile ya emisa Jeremane Afrika Leboya. Kopa baithuti ho hlokomela kamoo ntwa e ileng ya nama ho tswa ka 1939 mme ya boela ya koala hodima Jeremane le Japane ka 1945.
Holocaust
Ma-Nazi a ile a bolaya batho ba dimilione tse tsheletseng ba Bajuda ka boomo.
Ma-Nazi a ne a lumela hore 'merabe' e meng e phahametse e meng. A ile a amoha Bajuda ditokelo tsa bona, a ba qobella ho kena diketheng (ghettos), mme a bolaya hoo e ka bang Bajuda ba dimilione tse tsheletseng dikampong tsa boitshwaro le tsa lefu tse kang Auschwitz. Polao ena ya morabe e bitswa Holocaust (ka Seheberu, Shoah).
- Ma-Nazi a boetse a bolaya batho ba Ma-Roma, batho ba nang le bokgoni bo fokolang, dira tsa dipolotiki le ba bang.
- Holocaust e bontsha moo kgethollo ya morabe le lehloyo di ka isang teng ha mmuso o na le matla a felletseng.
- Ka mor'a ntwa, lefatshe le ile la tshepisa 'ho se hlole ho eba jwalo (never again)' mme la qala ho ngola melao e mecha ya ditokelo tsa botho.
Speaker notes
Sebetsana le seforo sena ka hlokomelo le ka botebo. Boloka boemo ba ho bala bo le bonolo empa o se ke wa fokotsa nnete: ena e ne e le polao e reriloeng, ya diindasteri ya dimilione tsa batho ba se nang molato. E amanye le seo baithuti ba tla ithuta ka sona mabapi le kgethollo ya morabe Afrika Borwa - kotsi ya ho ruta hore sehlopha se seng sa batho se na le boleng bo fokolang ho se seng. Ena hape ke nako e ntle ya ho hokahanya le Phatlalatso e Akaretsang ya Ditokelo tsa Botho (1948).
Afrika Borwa e etsa qeto ya ho loana
Ka Loetse 1939 palamente ya Afrika Borwa e ile ya tlameha ho kgetha: ho se nke lehlakore, kapa ho kena le Allies?
Tonakgolo J.B.M. Hertzog o ne a batla hore Afrika Borwa e se ke ya nka lehlakore, empa motlatsi wa hae Jan Smuts o ne a batla ho loana le Borithane. Ka la 4 Loetse 1939 palamente e ile ya vouta bakeng sa ntwa. Hertzog o ile a itokolla mosebetsing, mme Smuts ya eba Tonakgolo le moetapele e moholo wa Allies.
- Vouto ena e ile ya arola dipolotiki tsa makgowa haholo pakeng tsa Maburu a ratang ntwa le a hanang ntwa.
- Sesole sa Afrika Borwa se ne se le senyenyane ka 1939 empa se ile sa hola ka potlako ka baithaopi.
- Ha ho motho Afrika Borwa ya ileng a qobelloa (conscripted) ho loana mose ho maoatle - masole a ne a ithaopa.
Speaker notes
Ena ke nako ya bohlokwa ya Afrika Borwa. Hlalosa hore qeto ena e ne e sa iponahatse: Maburu a mangata a ne a hopola Ntwa ya Afrika Borwa kgahlanong le Borithane mme a sa batle ho loanela Mmuso wa Dikoloni wa Borithane. Vouto e batlisisang ya palamente (hoo e ka bang 80 ho 67) e ile ya arola naha. Hlahisa Smuts e le motho wa lefatshe ya tla hlaha hape qetellong ya thuto ha ho thehwa Mokgatlo wa Machaba a Kopaneng. [SME] Netefatsa palo e nepahetseng ya vouto (e atisang ho boleloa e le 80-67) pele o phatlalatsa.
Maafrika ntweng
Maafrika Borwa a fetang 300,000 a ile a ithaopa - mme morabe o ile wa laola kamoo a neng a lumelloa ho sebeletsa kateng.
Mabotho a Afrika Borwa a ile a thusa ho leleka Ma-Italy Afrika Bochabela (Abyssinia/Ethiopia) ka 1941 mme a loana ka thata lehwatateng la Afrika Leboya. Ho ralla kontinente, dikete tsa masole le bajari ba Maafrika ba ile ba sebeletsa boiteko ba ntwa ba Allies.
- Maafrika Borwa a Batsho le a Bakhethoa a ile a sebeletsa Native Military Corps le Cape Corps, empa mmuso hangata o ne o hana ho hlomella masole a batsho dibetsa, o a sebedisa e le bakganni, balebedi le basebetsi ba boima.
- Job Maseko, lesole la Leafrika Borwa le letsho, le tummeng ka ho teba sekepe sa Jeremane boemakepeng ba Tobruk mme le ile la fumana Khau ya Sesole (Military Medal).
- Ha Tobruk (Phupjane 1942) e wela mabothong a Jeremane, masole a dikete a Afrika Borwa a ile a tshwaroa.
Speaker notes
Seforo sena se tshwere sehlooho sa CAPS mabapi le Afrika Borwa le Afrika. Hatisa ho se lokang: Maafrika Borwa a batsho a ile a beha bophelo ba bona kotsing empa a hanngwa dibetsa le tefo e lekanang ka lebaka la leano la kgethollo ya morabe, mme a kgutlela hae ho se moputso. Sebedisa Job Maseko e le mohlala o hlakileng, o hopoloang wa sebete. Bontsha hore boiphihlelo ba ntwa, le boikaketsi ba ho loana le kgethollo ya morabe ya Ma-Nazi kwana ha batho ba tobane le kgethollo ya morabe hae, di ile tsa fepa kholo ya mekgatlo ya dipolotiki ya batsho. [SME] Netefatsa palo yohle ya baithaopi (~334,000) le palo ya batshwaruwa ba Tobruk ka mohloli pele o phatlalatsa.
Khanyetso ya ntwa hae
E se motho e mong le e mong Afrika Borwa ya neng a tshehetsa Allies - ba bang ba ne ba babatsa Jeremane ya Nazi phatlalatsa.
Ossewabrandwag (OB) e ne e le mokgatlo o moholo wa Maburu o neng o hanyetsa ntwa mme o na le kutlwelo bohloko le Jeremane ya Nazi. Ditho tse ding di ile tsa etsa tshenyo ka boomo (sabotage), mme mmuso o ile wa kwalla (jailele ntle le nyewe) makgolo a tsona nakong ya ntwa.
- Robey Leibbrandt, mokwakwaripi wa mehleng wa Olympic, o ile a tshwaroa a leka ho hlophisa khanyetso e hlometseng bakeng sa Jeremane.
- Dikarohano tsena di ile tsa tebisa bochaba ba Maburu mme tsa fepa dipolotiki ka mor'a ntwa.
- Ka nako e tshwanang, Maafrika Borwa a mang a mangata - a merabe yohle - a ile a hanyetsa ka thata bofascist le kgethollo ya morabe.
Speaker notes
Hlalosa hore naha e ntweng ha se hangata e kopaneng. Maburu a mang a ne a bona ntwa e le ntwa ya Borithane, e seng ya bona, mme palo e nyenyane e ne e tshehetsa Jeremane ya Nazi ka mafolofolo. O se ke wa feteletsa sena - Maafrika Borwa a mangata a ne a tshehetsa Allies - empa ho bohlokwa hobane mekgatlo ena e ile ya bopa dipolotiki hamorao, ya fepa ho phahama ha National Party ka 1948 (yuniti e latelang). Leka-lekanya setshwantsho ka ho bolela Maafrika Borwa a mangata a ileng a hanyetsa bofascist.
Lehae nakong ya ntwa
Ntwa e ile ya fetola bophelo ba letsatsi le letsatsi le moruo bakeng sa batho ba neng ba sa ka ba tswa Afrika Borwa.
Ka ha banna ba ne ba le kgole ba loana, basadi ba ile ba kena mesebetsing ya difeme le ya diofisi ka palo e kgolo. Difeme di ile tsa fetohela ho etsa thepa ya ntwa, e leng se ileng sa matlafatsa indasteri ya Afrika Borwa mme sa hulela basebetsi ba bangata ba batsho ho ya metseng.
- Thepa e kang peterole le dijo di ile tsa abelwa ka tekano (rationed) mme ditheko tsa nyoloha.
- Kholo e potlakileng ya indasteri e ile ya eketsa ho fallela metseng ha Maafrika le ho tlalana ho fetelletseng ditownshipong.
- Diphetoho tsena tsa nako ya ntwa di ile tsa thusa ho beha motheo wa dintwa tsa dipolotiki tsa lilemo tsa bo-1940 le bo-1950.
Speaker notes
Hokahanya ntwa le phetoho ya setjhaba le moruo eo baithuti ba ka e amanang le yona. Kgopolo ya mantlha ke hore ntwa e ka pele e ile ya baka phetoho hae: mosebetsi wa basadi, kholo ya indasteri, mme ho fetisisa lekhulo la basebetsi ba Maafrika ba fallela metseng. Ho fallela metseng hona - le maemo a mabe a tlileng le hona - ho hokahane ka kotloloho le dipolotiki tsa khanyetso tsa yuniti e latelang ya CAPS mabapi le 1948 le lilemo tsa bo-1950.
Kamoo ntwa e ileng ya fela kateng - le litshenyehelo tsa yona
Ka 1945 mebuso ya Axis e ne e se e hloliloe, empa ka litshenyehelo tse makatsang tsa botho.
Jeremane e ile ya inehela ka Mots'eanong 1945. Ho fedisa ntwa kgahlanong le Japane, USA e ile ya lahlela dibomo tsa athomo hodima Hiroshima le Nagasaki ka Phato 1945, mme Japane ya inehela. E ne e le lekgetlo la pele dibetsa tsa nyutlelia di sebediswa ntweng.
- Ho hakanngwa hore batho ba dimilione tse 60 kapa ho feta ba ile ba shwa - boholo ba bona e le baahi ba tlwaelehileng.
- Boholo ba Yuropa le Asia bo ne bo le marobelo, mme dimilione tsa fetoha baphaphathehi.
- Ntwa e ile ya siya mebuso e mecha e mebedi e matla, USA le USSR, tseo dikgohlano tsa tsona di ileng tsa fetoha Ntwa e Batang (Cold War).
Speaker notes
Dikgopolo tse pedi tseo o lokelang ho di beha mona: boholo ba lefu (boholo e le baahi ba tlwaelehileng, e seng feela masole) le ho fihla ha nako ya nyutlelia. Dibomo tsa athomo ke borokgo bo isang sehloohong se latelang sa Kereiti ya 9, Nako ya Nyutlelia le Ntwa e Batang. Hlokomela hore palo ya lefu ke tekanyetso - bo-rahistori ba fana ka mefuta e fapaneng. Hatisa hore ntwa ha e a ka ya fela e felisa mathata; e ile ya baka dikgohlano tse ncha tse kotsi pakeng tsa USA le USSR. [SME] Ditekanyetso tsa palo ya lefu di tloha hoo e ka bang 60 ho isa 85 milione; netefatsa palo eo buka ya sekolo e e sebedisang.
Ho aha lefatshe le lecha: Mokgatlo wa Machaba a Kopaneng
Ho tswa marobelong a ntwa, dichaba di ile tsa leka ho aha tsamaiso ya ho boloka khotso.
Rona batho ba Machaba a Kopaneng re ikemiseditse ho pholosa meloko e latelang kh'atsing ya ntwa... Selelekela sa Molaotheo wa Machaba a Kopaneng, 1945
Ka Phupjane 1945, dichaba tse 50 di ile tsa kopana San Francisco mme tsa saena Molaotheo wa Machaba a Kopaneng (UN), mokgatlo wa ho rarolla dikgang ka khotso. Tonakgolo ya Afrika Borwa Jan Smuts o ile a thusa ho ngola selelekela se tummeng sa Molaotheo.
- UN e ile ya nkela sebaka Lekgotla la Dichaba (League of Nations) le hlolehileng la lilemo tsa bo-1920 le bo-1930.
- Ka 1948 UN e ile ya amohela Phatlalatso e Akaretsang ya Ditokelo tsa Botho.
- Ka mohlolo, UN hamorao e ile ya fetoha lentswe le ka pele le hanyetsang kgethollo ya morabe (apartheid) Afrika Borwa.
Speaker notes
Qetela thuto ka diphello le tshepo. Hlalosa mohlolo o tebileng oo CAPS e batlang baithuti ba o hlokomele: Smuts o ile a thusa ho ngola mantswe a hlomphehang ka seriti sa botho bakeng sa UN, empa mmuso oo a neng a o etella pele o ne o ntse o hanela boholo ba Maafrika Borwa ditokelo hae - mme UN e le nngwe hamorao ya nyatsa kgethollo ya morabe. Kgatello ena ke borokgo bo matla bo isang dizyunitheng tsa dintlha tsa phetoho tsa Afrika Borwa. Hlalosa 'selelekela' e le polelo ya ho qala ya merero.
Seo re ithutileng sona
Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe e ne e le ntwa ya lefatshe e ileng ya bopa lefatshe lohle bocha - ho kenyeletsa Afrika Borwa.
Re ile ra sala morao ntwa ho tloha disoseng tsa yona (khotso e thata, Kgatello ya Moruo le ho phahama ha babusi ba dikgang), ho feta dintlheng tsa phetoho, letshabo la Holocaust, qeto ya Afrika Borwa ya ho loana le karolo ya masole a Maafrika, bophelo lehae, mme qetellong diphello le ho thehwa ha Mokgatlo wa Machaba a Kopaneng.
Q. Hlalosa disosa tse pedi tsa Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe. (4 marks)
Q. Hobaneng 1942 (El Alamein le Stalingrad) e hlaloswa e le ntlha ya phetoho ya ntwa? (4 marks)
Q. Hlalosa kamoo morabe o ileng wa ama tsela eo Maafrika Borwa a batsho a neng a lumelloa ho nka karolo ntweng kateng. (6 marks)
Speaker notes
Sebedisa dipotso tse tharo e le mosebetsi o ngotsweng kapa puisano ya sehlopha; kabo ya dimaraka e latela mekgwa ya CAPS ya ho ngola ho itshetlehileng ka mehloli le ho ngola ho atolositsoeng. Kgothaletsa baithuti ho sebedisa bopaki bo tobileng (matsatsi, mabitso a kang Smuts le Job Maseko, dibaka tse kang Tobruk). Qetela ka ho hokahanya le pele: diphello tsa ntwa - ho fallela metseng, bochaba ba Maburu, Ntwa e Batang le UN - tsohle di kena ka kotloloho diyunithing tse latelang tsa Kereiti ya 9 mabapi le Nako ya Nyutlelia le dintlha tsa phetoho tsa Afrika Borwa ka mor'a 1948.
- Grade
- Grade 9
- Subject
- History
- CAPS topic
- World War II (1939-1945)
- Resource type
- Presentation