Nako ya Dibetsa tsa Nuclear le Ntwa e Batang
Kamoo sebetsa se secha se tshosang le kgohlano pakeng tsa dinaha tse pedi tse matla haholo (superpowers) di bopileng lefatshe ka teng - mme tsa fihla le Afrika Borwa.
Speaker notes
Qala ka ho botsa baithuti hore lentswe 'nuclear' le ba nahanisa eng. Hlalosa dikgopolo tse kgolo tse pedi tsa thuto ena: (1) 'Nako ya Dibetsa tsa Nuclear' - lefatshe kamora ha dibetsa tsa athomo di sebediswa ka lekgetlo la pele ka 1945, le (2) 'Ntwa e Batang' - kgohlano e telele pakeng tsa United States le Soviet Union e sa kang ya fetoha ntwa e tobaneng 'e chesang' pakeng tsa tsona, empa e ileng ya bopa hlaha e ka bang karolo e nngwe le e nngwe ya lefatshe, ho kenyeletsa Afrika le Afrika Borwa.
Lefatshe le lecha kamora 1945
Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe e ile ya fela ka 1945 - mme ha sala dinaha tse pedi tse 'matla haholo' (superpowers) di eme.
Ha Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe e fela ka 1945, boholo ba Europe bo ne bo le marotholong. Dinaha tse pedi jwale di ne di le matla ho feta tse ding kaofela: United States of America (USA) le Union of Soviet Socialist Republics (USSR, kapa Soviet Union). Re di bitsa dinaha tse matla haholo (superpowers).
- Di ne di kile tsa ba balekane kgahlanong le Germany ya Manazi, empa di ne di sa tshepane.
- Di ne di dumela metsamaong e fapaneng ya ho busa naha le moruo.
- Mekgatlo e mecha e kang United Nations (1945) e ile ya leka ho boloka kgotso.
Speaker notes
Hatisa ho makatsang: USA le USSR di hlotse ntwa mmoho, yaba ka potlako di fetoha dira. Hlalosa 'superpower' - naha e matla haholo dibetseng le moruong hoo diqeto tsa yona di amang lefatshe lohle. Bua ka United Nations, eo Afrika Borwa e neng e le setho sa yona sa mothehi, e le sebaka se secha moo dikgohlano tsena di neng di tla phehwa teng.
Hiroshima le Nagasaki
Ka lekgetlo la pele le la ho qetela ntweng, dibomo tsa athomo di ile tsa lahlelwa metseng e mebedi.
Ka la 6 Phato 1945 USA e ile ya lahlela bomo ya athomo motseng wa Japane wa Hiroshima. Matsatsi a mararo hamorao, ka la 9 Phato 1945, bomo ya bobedi ya senya Nagasaki. Japane e ile ya inehela kapele kamora moo, e felisa Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe.
- Bomo e le nngwe e ne e ka senya motse kaofela ka metsotswana.
- Ha selemo sa 1945 se fela, ho hakanngwa hore batho ba ka bang 140,000 Hiroshima le ba 74,000 Nagasaki ba ne ba shwele ka lebaka la ho phatloha, mocheso le mahlaseditsana (radiation).
- Lefatshe le ne le kene 'Nakong ya Nuclear' - mme dinaha tse ding jwale di ne di phehisana ho iketsetsa dibomo tsa tsona.
Speaker notes
Sebetsa slide ena ka hlokomelo le kutlwelo bohloko - bana e ne e le batho ba nnete. Dipalo ke dikakanyo tse buuwang haholo; dipalo tse nepahetseng ha di tsejwe ka nnete ka lebaka la boholo ba tshenyo le mafu a tlileng hamorao ka radiation. Hlalosa 'radiation' ka bonolo: chefo e sa bonahaleng e lokollotsweng ke bomo e ileng ya tswela pele ho bolaya le ho kudisa batho ka dilemo. Etsa kgokahano ya pele: matla a maholo a dibetsa tsena ke ona a ileng a etsa hore Ntwa e Batang e be kotsi hakaalo.
Ditshimoloho tsa Ntwa e Batang
Ntwa ya tshabo, ditshosetso le kgohlano - eseng ho lwana ka ho toba pakeng tsa dinaha tse matla.
Ntwa e Batang (hoo e ka bang 1945 ho isa 1991) e ne e le kgohlano e tebileng pakeng tsa USA le USSR. E ne e bitswa 'e batang' hobane dinaha tse pedi tse matla ha di eso lwane ka ho toba - ntwa e tobaneng e ka be e ile ya senya lefatshe ka dibetsa tsa nuclear. Sebakeng sa moo di ile tsa phehisana ka bohlwela, mashano a phatlalatso, ditumellano le peiso ya dibetsa (arms race).
- Europe e ile ya arolwa ka lehlakore la Bophirima (le etellwang pele ke USA) le lehlakore la Bochabela (le etellwang pele ke USSR).
- Ka 1946 Winston Churchill o ile a re 'Lesira la Tshepe' (Iron Curtain) le theohile ho pota Europe.
- Lehlakore le leng le le leng le ne le leka ho hasa ditumelo tsa lona dinaheng tse ding lefatsheng lohle.
Speaker notes
Hlalosa 'bloc' - sehlopha sa dinaha tse lehlakoreng le le leng. Hlalosa 'Iron Curtain' e le mola o iqapetsweng, eseng lerako la nnete, o arolang mmuso wa demokrasi wa maraka a lokolohileng wa Europe Bophirima le dinaha tsa bokomonisi tse laolwang ke Soviet tsa Europe Bochabela. Hatisa taba e kgolo e makatsang: tshabo ya tshenyo e feletseng ya nuclear ke yona hantle e ileng ya thibela ntwa hore e se ke ya fetoha 'e chesang' pakeng tsa dinaha tse pedi tse matla.
Bokhaphithale kgahlanong le Bokomonisi
Bohareng ba Ntwa e Batang ho ne ho na le dikgopolo tse pedi tse fapaneng haholo tsa hore naha e lokela ho busiwa jwang.
Speaker notes
Boloka sena se leka-lekane le se nepahetseng, eseng kahlolo ya boleng - ntlha ke hore lehlakore le leng le le leng le ne le dumela hore tsamaiso ya lona e molemo mme le tshaba hore le leng le tla hasana. Ela hloko hore ha e le hantle ha ho lehlakore le neng le phela ka mekgwa ya lona e loketseng ka nako tsohle. Kgohlano ena ya dikgopolo (ideology) e hlalosa HOBANENG kgohlano e ne e utlwahala e felletse: e ne e le ntwa ka hore lefatshe lohle le lokela ho hlophiswa jwang.
Dihlopha tse pedi tse hlometseng
Dinaha tsohle tse pedi tse matla di ile tsa aha ditumellano tsa sesole ho sireletsa dihlopha tsa tsona.
NATO, 1949
North Atlantic Treaty Organisation - USA le balekane ba yona ba Bophirima ba tshepisa ho sireletsana.
Warsaw Pact, 1955
USSR le balekane ba yona ba Europe Bochabela ba theha tumellano ya bona ya sesole e le karabo.
Lefatshe lohle le a shebella
Dinaha kae kae di ile tsa qobellwa ho kgetha lehlakore - kapa ho leka ho dula di sa 'itlelane le lehlakore' (non-aligned).
Speaker notes
Hlalosa hore tumellano e bolela hore tlhaselo ya setho se le seng e balwa e le tlhaselo ho bohle. NATO e tlile pele (1949); Warsaw Pact e ne e le karabo ya Soviet (1955). Hlahisa 'non-aligned' - dinaha tse ngata tse sa tswa fumana boipuso, haholo Afrika le Asia, di ile tsa leka ho se ke tsa kena lehlakoreng leha e le lefe. Sena se hlophisa dislaete tse latelang tsa Afrika.
Motse o arohaneng: Berlin
Motse wa Jeremane wa Berlin o ile wa fetoha e mong wa dibaka tse kotsi ka ho fetisisa Ntweng e Batang.
Kamora ntwa, Germany le motse-moholo wa yona Berlin di ile tsa arolwa pakeng tsa dinaha tse matla. Ka 1948-1949 USSR e ile ya thiba Berlin Bophirima, e kwala dijo le mafura. Bophirima ba araba ka Berlin Airlift, ba fofisa thepa motsheare le bosiu - mme bafofisi ba difofane ba Afrika Borwa ba ile ba nka karolo airlift-eng ena.
- Ka 1961 Bochabela ba aha Lerako la Berlin (Berlin Wall) ho thibela batho ho balehela Bophirima.
- Lerako lena la fetoha letshwao le tsebahalang haholo la lefatshe le arohaneng.
- Ha Lerako le wa ka 1989, le ile la bontsha hore Ntwa e Batang e ne e fela.
Speaker notes
Sebedisa kgokahano ya lehae - bafofisi ba South African Air Force ba ile ba fofa Berlin Airlift-eng - ho bontsha baithuti hore le Afrika Borwa e hole e ne e amehile. Latela leeto la Lerako: le hahilwe ka 1961 ho tsheba batho Bochabela, la heletswa ka 1989 ha Ntwa e Batang e wela. Lerako ke letshwao le phethahetseng la konkreiti la kgopolo ya 'Iron Curtain' ya slide 4.
Peiso ya dibetsa le peiso ya sepakapaka
Mahlakore ka bobedi a ile a aha dibetsa tse ntseng di eketseha matla - tse lekaneng ho senya lefatshe ka makgetlo a mangata.
Peisong ya dibetsa (arms race) naha e nngwe le e nngwe e matla e ne e leka ho aha dibetsa tse ngata le tse bolayang ho feta e nngwe, ho kenyeletsa le bomo e matla nyane ya hydrogen (hydrogen bomb). Sena se ile sa theha tekano e tshosang e neng e bitswa ka nako tse ding 'tshenyo e netefaditsweng ho bobedi' (mutually assured destruction) - haeba lehlakore le leng le hlasela, ka bobedi a ne a tla senngwa.
- Ho fihla dilemong tsa 1960 mahlakore ka bobedi a ne a e-na le dithunya tsa nuclear tse dikete.
- Kgohlano e ile ya nama ho isa sepakapakeng: USSR e ile ya lokolla Sputnik, satellite ya pele, ka 1957.
- Baithuti ba dikolo dinaheng tse ding ba ne ba itlwaetsa 'ho theoha le ho ipata' (duck and cover) haeba ho ka ba le tlhaselo ya nuclear.
Speaker notes
Hlalosa 'mutually assured destruction' (MAD) ka mantswe a bonolo: ha ho lehlakore le neng le beta pelo ho hlasela pele hobane le lona le ne le tla senngwa. 'Tekano ena ya tshabo' e ile ya boloka kgotso e sa tsitsang. Kgokahanya peiso ya dibetsa le peiso ya sepakapaka - Sputnik (1957) e ile ya makatsa USA mme ya e sutumelletsa ho fihla Kgweding ka 1969. Ntlha ya 'duck and cover' e thusa baithuti ho utlwa kamoo batho ba tlwaelehileng ba neng ba phela ka teng ka tshabo ya nuclear.
Mathata a Dithunya a Cuba (Cuban Missile Crisis)
Ka matsatsi a leshome le metso e meraro ka 1962 lefatshe le ile la atamela ntweng ya nuclear ho feta pele.
Ka 1962 USSR e ile ya qala ho beha dithunya tsa nuclear sehlekehlekeng sa Cuba, haufi le lebopo la USA. Mopresidente wa USA John F. Kennedy o ile a batla hore di tloswe mme a thiba sehlekehleke. Ka matsatsi a leshome le metso e meraro a tsielehileng lefatshe le ile la thibela moya.
- Moetapele wa Soviet Nikita Khrushchev qetellong o ile a dumela ho tlosa dithunya.
- Ka lehlakoreng le leng, USA e ile ya dumela ka sephiri ho tlosa dithunya Turkey le ho se hlasele Cuba.
- Mathata ana a ile a bontsha kamoo Ntwa e Batang e neng e ka fetoha ntwa ya nuclear habonolo.
Speaker notes
Beha maemo: Cuba ke molekane wa bokomonisi wa USSR o mojarong wa USA, kahoo dithunya tsa Soviet moo di ile tsa tshosa USA. Bolela baetapele ba babedi - Kennedy (USA) le Khrushchev (USSR). Hatisa hore tumellano e ileng ya fedisa e ne e le tumellano ya kopanelo, eseng tlholo ya lehlakore le le leng, mme dikarolo tse ding (ho tlosa dithunya tsa USA Turkey) di ile tsa bolokwa e le sephiri. Ona ke mohlala o hlakileng ka ho fetisisa wa kamoo peiso ya dibetsa e neng e le kotsi ka teng.
Ntwa e Batang ka bokgutshwane, 1945-1991
- 1945 Dibomo tsa athomo di lahlelwa Hiroshima le Nagasaki; Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe e a fela
- 1948 Thibelo ya Berlin le Berlin Airlift di a qala
- 1949 NATO e a thehwa; USSR e leka bomo ya yona ya pele ya athomo
- 1957 USSR e lokolla Sputnik, satellite ya pele
- 1961 Lerako la Berlin le a hahwa
- 1962 Mathata a Dithunya a Cuba
- 1989 Lerako la Berlin le a wa
- 1991 Soviet Union e a arohana; Ntwa e Batang e a fela
Speaker notes
Sebedisa slide ena ho kopanya pele o retelehela Afrika. Kopa baithuti ho lemoha mokgwa: dinako tsa kotsi e kgolo (1948, 1962) di lateloa ke kgotso e sa tsitsang, yaba phelo e nanya ho tloha 1989. Bontsha hore Ntwa e Batang e ile ya nka hoo e ka bang dilemo tse 46 - e telele ho feta boholo ba dilemo tseo batswadi ba baithuti ba phetseng.
Kgohlano ya lefatshe Afrika
Ha dinaha tsa Afrika di fumana boipuso, dinaha tse pedi tse matla di ile tsa phehisana ka setswalle sa tsona.
Ho tloha bofelong ba dilemo tsa 1950 dikoloni tse ngata tsa Afrika di ile tsa fetoha dinaha tse ikemetseng. USA le USSR ka bobedi di ile tsa fana ka chelete, dibetsa le tshehetso ho hapa dinaha tsena tse ncha lehlakoreng la tsona. Ka nako tse ding kgohlano ena e ile ya thusa ho tsutsumetsa dintwa tsa boemedi (proxy wars) - dikgohlano moo dinaha tse matla di neng di tshehetsa mahlakore a mabedi a lehae ho fapana le ho lwana ka bo tsona ka ho toba.
- Baetapele ba bangata ba Afrika ba ile ba kena Mokgatlo wa ba sa Itlelaneng le Lehlakore (Non-Aligned Movement), ba hana ho kgetha lehlakore.
- Dintwa tsa lehae dinaheng tse kang Angola le Mozambique di ile tsa hulela dinaha tse matla tsa Ntwa e Batang.
- Kgohlano ya Ntwa e Batang e ile ya bopa thuso, kgwebo le dikgohlano ho pota kontinente.
Speaker notes
Hlalosa 'proxy war' ka ho hlaka - dinaha tse matla di ne di lwana ka bo tsona ka tsela e sa tobang ka ho hlomisa le ho tshehetsa dihlopha tsa lehae. Hlalosa 'Non-Aligned Movement' - sehlopha sa dinaha, tse ngata di sa tswa fumana boipuso, tse kgethileng hore di se kene lehlakoreng leha e le lefe. Angola ke mohlala wa bohlokwa oo re tla o isa slide-eng e latelang ya Afrika Borwa. Hatisa hore diqeto tse entsweng Washington le Moscow di ne di na le ditlamorao tsa nnete, ka nako tse ding tse bolayang, ho Maafrika a tlwaelehileng.
Kgethollo (Apartheid) le Ntwa e Batang
Mmuso wa kgethollo o ile wa sebedisa ditshabo tsa Ntwa e Batang ho itshireletsa - mme wa hulela Afrika Borwa ntweng ya selehae.
Mmuso wa kgethollo (apartheid) wa Afrika Borwa o ile wa itlhahisa ho Bophirima e le molekane o matla o kgahlanong le bokomonisi (anti-communist). O ile wa sebedisa tshabo ya bokomonisi ho lokafatsa ho hatella bahanyetsi - mohlala ka Molao wa Ho Hatella Bokomonisi wa 1950 (Suppression of Communism Act of 1950), o ileng wa ngolwa ka bophara hoo o neng o ka thibela cha le mang le mang ya nyatsang kgethollo.
- Mmuso o ile wa reha bahlabani ba tokoloho ba bangata 'bakomonisi' ho ba senyetsa lebitso.
- Mabotho a Afrika Borwa a ile a lwana Angola, moo a ileng a thulana le mabotho a Cuba a tshehetsang lehlakore le leng.
- Ha Ntwa e Batang e fela hoo e ka bang 1989-1990, tshehetso e nngwe ya Bophirima ho kgethollo e ile ya theoha, ho thusa ho bula monyako wa dipuisano.
Speaker notes
Ena ke slide ya bohlokwa ya 'ho re ama jwang?'. Dikgopolo tse pedi tse kgolo: (1) ka hare, baetapele ba kgethollo ba ile ba sebedisa tshabo ya lefatshe ya bokomonisi e le lebaka la ho thibela, ho tswalela le ho thulisa bahanyetsi - kgutlela Molao wa Ho Hatella Bokomonisi. (2) Ka ntle, Afrika Borwa e ile ya hulelwa kgohlanong ya boemedi ya Ntwa e Batang Angola, e ba e lwana le mabotho a Cuba. Hlokomedisa baithuti hore ho bitsa bahanyetsi 'bakomonisi' hangata e ne e le leano la dipolotiki, eseng tlhaloso e nepahetseng. [SME] Netefatsa boemo ba dintlha tse lebelletsweng ka Angola/Border War bakeng sa Grade 9 mme o hlahlobe kamoo tshehetso ya Bophirima e fetohang ka teng hoo e ka bang 1990.
Dipotso tsa tlhahlobo
Sebedisa seo o ithutileng sona ho araba dipotso tsena tsa mokgwa wa CAPS.
Araba ka dipolelo tse feletseng. Dintlha tse ka har'a masakana di bontsha hore ho lebelletswe dintlha tse kae.
Q. Hlalosa hore hobaneng kgohlano pakeng tsa USA le USSR e ne e bitswa Ntwa 'e Batang'. (4 marks)
Q. Hlalosa sebaka se le seng se kotsi sa Ntwa e Batang (Berlin KAPA Cuba) mme o hlalose hore hobaneng e ne e le kotsi hakaalo. (6 marks)
Q. Hlalosa ditsela tse PEDI tseo Ntwa e Batang e amileng Afrika kapa Afrika Borwa ka tsona. (4 marks)
Speaker notes
Sebedisa tsena e le mosebetsi o ngotsweng kapa puisano ya sehlopha. Kabo ya dintlha e latela mekgwa ya CAPS ya karabo e itshetlehileng ka mehlodi le ho ngola dirapa: dikarabo tsa dintlha tse 4 di hloka dintlha tse mmalwa tse hlakileng; karabo ya dintlha tse 6 e hloka serapa se sekgutshwane se nang le sesosa le phello. Kgothaletsa baithuti ho sebedisa mantswe a bohlokwa a thuto: superpower, ideology, arms race, proxy war, anti-communism.
Hobaneng Nako ya Nuclear le Ntwa e Batang di sa ntse di le bohlokwa
Kgohlano e sa kang ya fetoha ntwa e tobaneng e ntse e fetotse lefatshe lohle - ho kenyeletsa naha ya heso.
Dibomo tsa athomo tsa 1945 di ile tsa fa batho matla a ho itshenya, mme Ntwa e Batang e latelang e ile ya arola lefatshe hoo e ka bang dilemo tse mashome a mahlano. E ile ya fela ka kgotso hoo e ka bang 1989-1991 ha Lerako la Berlin le wa mme Soviet Union e arohana.
- Dibetsa tsa nuclear di ntse di le teng, kahoo dikgetho tsa Nako ya Nuclear di sa ntse di ena le rona kajeno.
- Ntwa e Batang e ile ya bopa boipuso, dintwa le dipolotiki ho pota Afrika.
- Afrika Borwa, phelo ya yona e ile ya thusa ho bula sebaka sa ho ya demokrasing dilemong tsa 1990.
Speaker notes
Qeta ka ho kgutlela merabeng e mmedi ya slide 1: Nako ya Nuclear le Ntwa e Batang. Hatisa ntlha e nang le tshepo ya hore Ntwa e Batang e ile ya fela ntle le tlokotsi ya nuclear e neng e tshohile, mme haholo ka kgotso. Kgokahanya le bophelo ba baithuti: Afrika Borwa ya demokrasi eo ba e tsebang e hodile ka karolo ho tswa lefatsheng le neng le fetoha ha Ntwa e Batang e fela. Sena se kgokahanya le yuniti ya Grade 9 Term 3 ka dintlha tsa phetoho histoding ya Afrika Borwa.
- Grade
- Grade 9
- Subject
- History
- CAPS topic
- The Nuclear Age and the Cold War
- Resource type
- Presentation