Kamoo ho ata ha Yuropa mose ho mawatle ho tloha lilemong tsa bo-1400 ho ileng ha fetola sebopeho sa Amerika, Afrika le Kapa - mme ha aha tsamaiso ya bokgoba eo diphello tsa yona di sa ntseng di utlwahala le kajeno.
Speaker notes
Hlalosa sehlooho. Ena ke yuniti ya histori ya lefatshe e hokahanyang Yuropa, Amerika, Afrika Bophirimela le Kapa. Hatisa ditshebetso tse pedi tse hokahaneng tseo baithuti ba tla di latela: (1) ho ata ha Yuropa le ho hapa, le (2) kgwebo ya makgoba ya Atlantic e ileng ya hlaha ho tsona. Bontsha pele hore re tla fella Kapa, moo pale ena ya lefatshe e fihlang Afrika Borwa. Beha moya wa tlhahlobo o loketseng FET: re batla disosa, diphello le maikutlo a fapaneng, eseng diketsahalo feela.
Yuropa e ne e se setsi sa lefatshe ka 1500 - e ne e le e nngwe ya dibaka tse ngata tse ruileng le tse nang le matla.
Ka 1500 ho ne ho ena le ditsi tse kgolo tsa matla le kgwebo hohle lefatsheng: Ming naheng ya China, Mughal le mebuso e meng India, Mmuso wa Ottoman ho pota bochabela ba Mediterranean, Mmuso o ruileng wa Songhai Afrika Bophirimela, le mebuso ya Aztec le Inca Amerika.
- Kgwebo ya sebaka se selelele ya kgauta, dinoko, masela le batho ba kgobatsweng e ne e se e hokahanya Afrika, Asia le Yuropa.
- Mebuso ya Yuropa e ne e le menyenyane haholo mme e ne e batla ho fumana kgwebo e ruileng ya dinoko ya Asia ka ho toba.
- Ma-Ottoman a ne a laola ditsela tsa lefatshe tse yang bochabela, a susumetsa Ma-Yuropa hore a batle tsela ya lewatle.
Speaker notes
Lokisa maikutlo a fosahetseng a atileng a hore Yuropa e ne e tsweletse ka mokgwa o ikgethang. Hatisa hore Ma-Yuropa a atile ka lebaka la hore a ne a le mathokong a marang-rang a kgwebo a neng a le teng mme a batla ho kena ho ona. Ho bolela mebuso ya Afrika le ya Amerika pele ho beha ntlha ya morao ya hore ho hapa ho ile ha senya ditjhaba tse tsweletseng, eseng mafatshe a 'se nang batho'. Sena ke sebaka se setle sa ho taka mmapa o motjha wa lefatshe boroto.
Bo-rahistori hangata ba akaretsa maikemisetso e le 'Modimo, kgauta le kganya' - empa theknoloji e ntjha e entse hore ho ata ho kgonehe.
Kgauta (leruo)
Ho fihlella dinoko, kgauta le mmaraka o motjha ka ho toba ho ne ho tshepisa dipoelo tse kgolo ho barekisi le marena.
Modimo (bodumedi)
Babusi le Kereke ba ne ba batla ho hasa Bokreste le ho qothisana lehlokwa le lefatshe la Mamosleme.
Kganya (matla)
Portugal, Spain le ba bang hamorao ba ne ba qothisana lehlokwa bakeng sa tlotla, naha le monyetla wa ho hlola batlholisani.
Theknoloji
Sekepe sa caravel, compass, astrolabe le dimmapa le dikanono tse betere di entse hore maeto a malelele a lewatle a kgonehe.
Speaker notes
Sebedisa poleloana ya 'Modimo, kgauta, kganya' e le mokgwa wa ho hopola empa o susumetse baithuti hore ba lekanye hore ke sesosa sefe se neng se le bohlokwa haholo - bokgoni ba tlhahlobo bo tlwaelehileng ba FET. Eketsa hore theknoloji (mokgwa) e fapane le sepheo (lebaka): maikemisetso a ne a se a le teng pele, empa dikepe tse ntjha le disebediswa tsa ho tsamaya di fetotse takatso hore e be ketso. Kopa baithuti hore ba behe dintlha tse nne ka tatellano mme ba tshehetse kgetho ya bona.
Mebuso e mmedi e menyenyane ya Atlantic e ile ya bula ditsela tsa lewatle tse ileng tsa fetola kgwebo ya lefatshe.
Portugal e ile ya sututsa ka boroa lebopong la Afrika: Bartolomeu Dias o ile a potoloha Cape of Good Hope ka 1488, mme Vasco da Gama a fihla India ka lewatle ka 1498. Spain e ile ya tsamaya ka bophirimela: ka 1492 Christopher Columbus o ile a fihla Caribbean, a nahana hore o fumane tsela e yang Asia.
- Tsela ya Portugal e potolohang Afrika e ile ya fa Yuropa monyetla wa ho fihlella dinoko tsa Asia ka ho toba.
- Maeto a Columbus a ile a bula Amerika hore e hlaselwe le ho aha ke Ma-Yuropa.
- Ka 1494 Tumellano ya Tordesillas e ile ya arola lefatshe le ka ntle ho Yuropa dipakeng tsa Portugal le Spain.
Speaker notes
Boloka matsatsi e le ditshupo empa o tsepamise maikutlo bohlokweng: tsela ya Portugal (ho potoloha Afrika) le tsela ya Spain (ho tshela Atlantic) di ile tsa theha mebuso e mmedi e fapaneng. Hlokomela ho soma ha lentswe 'ho fumana' - da Gama le Columbus ba fihlile mafatsheng a neng a se a ena le batho ba dimilione. Tumellano ya Tordesillas e bontsha Ma-Yuropa a arola mafatshe a batho ba bang ntle le tumello ya bona. Hokela pele: tsela ya lewatle ya Kapa e hlalosa hobaneng Ma-Yuropa a ile a aha Kapa hamorao.
Ka har'a moloko o le mong, mabotho a manyenyane a Spain a ile a wisa mebuso e mmedi e meholo ka ho fetisisa lefatsheng.
Ba-hapi ba Spain, bao ho thweng ke conquistadors, ba ile ba hlasela Amerika ya kontinenteng. Hernan Cortes o ile a wisa Mmuso wa Aztec (nakong ena o Mexico) pakeng tsa 1519 le 1521, mme Francisco Pizarro a hapa Mmuso wa Inca (nakong ena o Peru) ho tloha 1532.
- Ma-Spain a ile a hapa kgauta le silevera e ngata haholo.
- Naha e hapuweng le batho ba ile ba arolelwa bajaki tlasa tsamaiso ya encomienda.
- Silevera e tswang merafong e kang ya Potosi e ile ya kena moruong wa lefatshe ka Spain.
Speaker notes
Fa baithuti boholo ba taba: Ma-Spain a mmalwa feela a ile a hlola mebuso ya dimilione. Kganyetsano eo ke yona lehokelo la seketjhana se latelang. Hlahisa encomienda e le mosebetsi wa kgapeletso o supang bokgoba ba morao. Qoba ho tlotlisa conquistadors - sebedisa lentswe 'ho hlasela' ho e-na le 'ho fumana'. Silevera ya Potosi ke mohlala o motle wa kamoo ho hapa ho fepileng moruo o motjha wa lefatshe.
Dibetsa tse matla feela ha di hlalose sena - mafu le ditumellano e ne e le tsona tse entseng phapang.
Bo-rahistori ba supa disosa tse ngata tse kopanetsweng ho e-na le sesosa se le seng feela. Se senyang ka ho fetisisa e ne e le mafu: Ma-Yuropa a ne a tshwere sekgohlane, mokgohlane le mafu a mang ao Ma-Amerika a MaIndinini a neng a se na sesireletsi ho ona.
- Seyo-ya-tlwala e ile ya bolaya karolo e kgolo ya batho ba MaIndinini, ya fokodisa kganyetso.
- Dibetsa tsa tshepe, dithunya, diaparo tsa ntwa le dipere di ile tsa fa Ma-Spain monyetla ntweng.
- Ma-Spain a ile a sebedisa dikgohlano, a ikopanya le ditjhaba tse neng di hloile puso ya Aztec kapa Inca.
Speaker notes
Ena ke seketjhana sa bohlokwa sa tlhahlobo. Hanela pale ya 'bokgabane ba Yuropa': sebolai se seholo ka ho fetisisa e ne e le mafu, ao e neng e le a sa lebellwang, eseng letshwao la setjhaba se phahameng. Dibetsa le dipere di ile tsa thusa ntweng, mme ditumellano tsa selehae di ile tsa fana ka boholo ba lebotho. Kopa baithuti hore ba hlalose hobaneng ho itshetleha ka sesosa se le seng ho fana ka setshwantsho se thetsang sa histori. [SME] Dipalo tsa tahlehelo ya batho Amerika di fapana haholo dipakeng tsa bo-rahistori - dula ho 'karolo e kgolo' ntle le hore mohlodi o bolele palo e itseng.
Ho hapa ho ile ha tlisa ho putlama ha palo ya batho - mme ha baka khaello ya basebetsi e ileng ya susumetsa kgwebo ya makgoba.
Palo ya batho ba MaIndinini e ile ya theoha ka matla ka baka la mafu, ntwa le mosebetsi wa kgapeletso. Ha Ma-Yuropa a theha masimo a maholo le merafo bakeng sa ho lema tswekere, koae le ho epa silevera, a ile a batla basebetsi ba bangata bao a ka ba laolang.
- Masimo a maholo a tswekere Caribbean le Brazil a ne a etsa dipoelo tse kgolo empa a hloka basebetsi ba bangata haholo.
- Ha palo ya MaIndinini e ntse e putlama, Ma-Yuropa a ile a retelehela ho Maafrika a kgoatsweng.
- Kgetho ena e ile ya hokela Amerika, Yuropa le Afrika ho ba tsamaiso e le nngwe ya Atlantic.
Speaker notes
Taka ketane ya sesosa ka ho hlaka: ho hapa -> ho putlama ha batho -> khaello ya basebetsi -> tlhoko ya basebetsi ba Maafrika a kgoatsweng. Ena ke borokgo bo tswang halofong ya 'ho hapa' ho ya halofong ya 'kgwebo ya makgoba'. Hlokomela hore dipoelo tsa masimo, haholoholo tsa tswekere, e ne e le enjene ya moruo. Hatisa hore ho kgoba Maafrika e ne e le kgetho e entsweng ka boomo bakeng sa poelo, eseng ntho e neng e ke ke ya qojwa.
Ka lilemo tse ka bang 350, Maafrika a lekanyetswang ho dimilione tse 12 a ile a tshelisetswa ka kgapeletso mose ho Atlantic.
Barekisi ba Yuropa ba ne ba reka kapa ba tshwara batho Afrika Bophirimela le Bohareng mme ba ba romela Amerika ho ya sebetsa e le basebetsi ba kgoatsweng. Batho ba kgoatsweng ba ne ba nkuwa ka molao e le thepa e ka rekwang, ya rekiswa le ya futswa.
- Maafrika a ka bang dimilione tse 12 a ile a palamiswa; hoo e ka bang dimilione tse 10 ho isa ho tse 11 di ile tsa pholoha leetong.
- Marena le barekisi ba bang ba Afrika ba ile ba nka karolo ho fana ka batho ba tshwerweng, hangata ka dintwa.
- Kgwebo e ile ya khella Afrika batho mme ya susumetsa dikgohlano, ha e ntse e ruisa dikou tsa Yuropa.
Speaker notes
Sebetsana le dipalo ka boikarabelo: qotsa tekanyetso e sebedisitsweng haholo ya hoo e ka bang dimilione tse 12 tse palamisitsweng. Hlakisa moelelo wa botho o ka morao ho palo - palo e nngwe le e nngwe e ne e le motho ya nang le lelapa le lehae. Sebetsana le ho kenya letsoho ha Maafrika ka botshepehi empa ka temoso: mebuso e meng ya Afrika e ile ya kenya letsoho, hangata tlasa kgatello kapa bakeng sa monyetla wa yona, empa Ma-Yuropa a ile a theha le ho laola tlhoko. Qoba ho beha molato hole le tsamaiso e neng e tsamaiswa ke Ma-Yuropa. [SME] Netefatsa dipalo tsa dimilione tse 12 / tse 10 ho isa ho tse 11 tse pholohileng kgahlano le Trans-Atlantic Slave Trade Database kapa mohlodi wa SAHO o qotsitsweng pele o hatiswa.
Dikepe di ne di latela tsela e nang le mahlakore a mararo e neng e fetola batho ba kgoatsweng ho ba poelo mothating o mong le o mong.
Kgwebo ya makgutlo-a-mararo e ne e hokela dibaka tse tharo. Thepa e entsweng e ne e tswa Yuropa e ya Afrika; Maafrika a kgoatsweng a ne a rojwa a tshela Atlantic (ho thweng ke Middle Passage kapa Tshelo ya Bohareng); mme dihlahiswa tsa masimo tse kang tswekere, koae le k'otone di ne di kgutlela Yuropa.
- Lehato 1: dithunya, masela le thepa ya tshepe ho tloha Yuropa ho ya lebopong la Afrika Bophirimela.
- Lehato 2: batho ba kgoatsweng ho tloha Afrika ho ya Amerika - Middle Passage.
- Lehato 3: tswekere, ramo, koae le k'otone ho tloha Amerika ho kgutlela Yuropa.
Speaker notes
Tsamaya ka mahato a mararo setshwantshong. Hatisa hore 'thepa' lehatong la bobedi e ne e le batho - mona ke moo setshwantsho se ka patang tshabeho, kahoo e bitse ka lebitso. Bontsha hore poelo e ne e etswa khutlong e nngwe le e nngwe, ke ka lebaka leo barekisi ba bangata ba Yuropa le ditoropo di ileng tsa tshehetsa tsamaiso. Seketjhana sena se hlophisa Middle Passage, e sebetsanwang le yona ka botebo se latelang.
Ho tshela Atlantic e ne e le mahlomola a sehlōhō ao ba bangata ba sa kang ba a pholoha.
Middle Passage kapa Tshelo ya Bohareng, batho ba kgoatsweng ba ne ba kgobellwa ka tlase ho dek bakeng sa maeto a neng a ka nka dibeke tse ngata. Maemo a ne a tletse batho haholo mme a sa hlweka, mme mafu, sehlōhō le tsielehi di ile tsa baka mafu a mangata.
- Batho ba ne ba tlangwa ka diketane, ba fuwa dijo le metsi a manyenyane, mme ba amohuwa seriti sa motheo.
- Karolo e kgolo e ile ya shwa nakong ya ho tshela ka lebaka la mafu le ho tshwarwa hampe.
- Le ha ho le jwalo, batho ba kgoatsweng ba ile ba hana - ka ho hana dijo, ho fetohela le ho tshwarella ka mohopolo le setso.
Speaker notes
Ena ke seketjhana se ka amang maikutlo haholo - se hlalose ka botshepehi empa ntle le dintlha tse mpe tse sa hlokahaleng. Sepheo ke kutlwelo-bohloko le kutlwisiso, eseng ho tshosa. Amohela hore histori ena e ka tshwenya, haholo ho baithuti bao baholo-holo ba bona ba ileng ba angwa, mme o etse sebaka sa puisano e nang le tlhompho. Fella ka boikemelo ba botho: batho ba kgoatsweng e ne e se mahlatsipa feela empa ba ile ba hana le ho boloka setso, se lebisang seketjhaneng se latelang. Qoba tlhaloso e mpe; tsepamisa maikutlo ho leeme le botho ba ba neng ba kgoatswe.
Batho ba kgoatsweng ha ho mohla ba ileng ba dumela feela - ba ile ba hana ka mekgwa e mengata mme ba theha ditso tse ntjha.
Amerika, batho ba kgoatsweng ba ne ba tobana le mosebetsi wa kgapeletso le pefo masimong, empa ba ile ba hana pepenene le ka sekgukgu mme ba aha ditjhaba le boitsebiso bo botjha.
- Kganyetso e pepenene e ne e akaretsa merusu, ho baleha le ho theha ditjhaba tse lokolohileng tsa batho ba balehileng.
- Kganyetso ya letsatsi le letsatsi e ne e akaretsa ho sebetsa butle, ho robya disebediswa le ho boloka dipuo, mmino le bodumedi bo phela.
- Phetohelo ya Haiti (1791-1804) e ile ya bona batho ba kgoatsweng ba wisa bokgoba mme ba theha naha e lokolohileng.
Speaker notes
Leka-lekanya ho hlokofala ha seketjhana se fetileng le boikemelo mona - sena se bohlokwa bakeng sa tlaleho e nang le tlhompho le e nepahetseng. Hlokomela phapang pakeng tsa kganyetso e pepenene (merusu, marronage) le kganyetso ya letsatsi le letsatsi (ho sebetsa butle, ho pholosa setso). Phetohelo ya Haiti ke mohlala o matla wa batho ba kgoatsweng ba fumanang tokoloho le ho bopa histori ya lefatshe. Seketjhana sena se boela se bontsha bokgoni ba FET ba ho lemoha ponahalo le boikemelo, eseng bohlatsipa feela.
Ha Madache a tla dula Kapa ka 1652, a ile a aha setjhaba sa bokgoba se itshetlehileng ka lefatshe la Indian Ocean.
Khamphani ya Madache ya Bochabela ba India (VOC) e ile ya theha seteishene sa dijo Kapa ka 1652. Ho tloha 1658 e ile ya tlisa batho ba kgoatsweng - haholo ho tswa Afrika Bochabela, Madagascar, India le Asia Boroa-Bochabela - hore ba sebetse e le basebetsi, batsebi ba mesebetsi ya matsoho le basebetsi ba malapeng.
- Bokgoba ba Kapa bo ne bo itshetlehile ka kgwebo ya Indian Ocean, eseng haholo ka kgwebo ya Atlantic.
- Slave Lodge ya Khamphani e Cape Town e ne e tshwere batho ba bangata ba kgoatsweng ba VOC.
- Brithani e ile ya felisa kgwebo ya makgoba ka 1807 mme ya felisa bokgoba Kapa ho tloha 1834, ho latelwa ke dilemo tse nne tsa 'boithuto ba mosebetsi'.
Speaker notes
Beha pale ya lefatshe sebakeng sa selehae: Kapa ya Afrika Borwa e ne e le karolo ya nako yona eo ya ho ata le bokgoba, empa e ne e fanwa haholo ka Indian Ocean ho e-na le Atlantic. Phapang ena hangata ea hlahlojwa. Hlokomela ditshimoloho tse fapaneng tsa makgoba a Kapa, tse ileng tsa bopa setso sa Kapa, puo (Afrikaans) le setjhaba. Slave Lodge e Cape Town ke sebaka se totobetseng, se ka etelwang seo baithuti ba ka se tsebang. Bontsha moriti o molelele: tokoloho ya 1834-1838 ha e a ka ya tlisa tekano, e hokelang le histori ya morao ya Afrika Borwa.
- 1488 Dias o potoloha Cape of Good Hope
- 1492 Columbus o fihla Caribbean
- 1498 Da Gama o fihla India ka lewatle
- 1519-21 Cortes o hapa Mmuso wa Aztec
- 1532 Pizarro o hlasela Mmuso wa Inca
- 1652 Madache a dula Kapa; bokgoba bo a latela
- 1807 Brithani e felisa kgwebo ya makgoba
- 1834-38 Bokgoba bo felisitswe Kapa, ha latela boithuto ba mosebetsi
Speaker notes
Sebedisa tatellano ya dinako ho kopanya yuniti kaofela le ho bontsha kamoo diketsahalo di hokahaneng ka thata nakong e le nngwe e telele. Kopa baithuti hore ba supe dikamano tsa disosa dipakeng tsa dikenyo (mohlala, kamoo ho hapa Amerika ho amanang le ho hola ha kgwebo ya makgoba). Bontsha hore ho felisa kgwebo (1807) ho tlile pele ho felisa bokgoba ka bobona (bo-1830), phapang e atisang ho hlahlojwa.
Ho ata ha Yuropa, ho hapa Amerika le kgwebo ya makgoba ya Atlantic e ne e le dikarolo tsa tshebetso e le nngwe e hokahaneng e nang le diphello tse sa feleng.
Ho tloha lilemong tsa bo-1400, ho ata ha Yuropa ho ile ha hokela dikontinente ho ba marang-rang a matjha a kgwebo le matla. Ho hapa ho ile ha senya Amerika mme ha baka tlhoko ya basebetsi e ileng ya susumetsa kgwebo ya makgoba ya Atlantic, ha Kapa setjhaba sa bokgoba se ntse se bopeha ka lefatshe la Indian Ocean. Ditshebetso tsena di ile tsa bopa lefatshe la sejwale-jwale - mme di ntse di le taba ya ngangisano le sehopotso le kajeno.
Q. Hlalosa hore hobaneng mebuso ya Yuropa e ile ya ata mose ho mawatle ho tloha lilemong tsa bo-1400. Bua ka maikemisetso a bonyane a mararo a fapaneng karabong ya hao. (6 marks)
Q. 'Mafu, eseng dibetsa tse matla, e ne e le lona lebaka le leholo la hore Ma-Spain a hape Amerika.' Na o a dumela? Tshehetsa maikutlo a hao ka bopaki. (8 marks)
Q. Hlalosa kamoo ho hapa Amerika ho neng ho hokahane le ho hola ha kgwebo ya makgoba ya Atlantic. (6 marks)
Speaker notes
Qetella ka ho hatisa mohala o tshelang: ho ata, ho hapa le bokgoba di ne di hokahane, e se dihlooho tse arohaneng. Dipotso tse tharo di bontsha mekgwa ya CAPS FET - tlhaloso e hlophisitsweng (Q1), kganyetsano e tshehetswang ke mohlodi kapa kahlolo ya mokgwa wa moqoqo (Q2), le kamano ya sesosa-le-phello (Q3). Hopotsa baithuti hore ba sebedise bopaki le ho nahana ka pono e fetang e le nngwe. Hlokomela hore yuniti ena e lebisa mosebetsing wa morao wa Grade 10 mabapi le moruo wa bokolone wa Kapa le ho bopeha ha setjhaba sa Afrika Borwa.
- Grade
- Grade 10
- Subject
- History
- CAPS topic
- European expansion, conquest and the slave trade
- Resource type
- Presentation