Bafuputsi ba tswang Yuropa ba Fumana Borwa ba Afrika
Kamoo basesisi ba likepe ba Portugal le ba Netherlands ba fihlileng qetellong ya Afrika, le hore maeto a bona a malelele a ne a bolela eng ho batho ba neng ba se ba dutse mona.
Speaker notes
Bula ka ho botsa baithuti hore na 'mofuputsi' ke eng le hore hobaneng batho ba mehleng ya kgale ba ne ba kena maoatleng ao ba neng ba sa a tsebe. Beha dikgopolo tse pedi tse kgolo tsa thuto: (1) basesisi ba likepe ba tswang Portugal, ha morao ba tswang Netherlands (Holland), ba ile ba fumana tsela ya leoatle e potolohang borwa ba Afrika, mme (2) ho fihla ha bona ho ile ha fetola bophelo ba Khoikhoi le San ba neng ba se ba dutse mona. Hopotsa baithuti hore ho 'fumana' sebaka ha ho bolele hore se ne se se na batho - batho ba ne ba dutse mona ka dilemo tse dikete.
Hobaneng MaYuropa a ne a batla ho sesa ho ya borwa?
Ba ne ba batla tsela ya leoatle e isang khoebong e nonneng ya Bochabela.
Kgalekgale, dinoko tse kang pepere le sinamone, hammoho le silika le kgauta, di ne di tla Yuropa di etswa India le Bochabela. Di ne di tsamaya butle hodima naha, kahoo di ne di turu haholo.
- Marena a Yuropa a ne a batla tsela e potlakileng le e theko e tlase ya ho fihla Bochabela ka leoatle.
- Batho ba Portugal ba ile ba etsa qeto ya ho sesa ho ya borwa ho pota lebopo la Afrika ho fumana tsela eo.
- Ho ne ho se motho Yuropa ya neng a tseba hore na likepe di ka kgona ho pota tlase ho Afrika.
Speaker notes
Boloka sena se le pepeneneng: lebaka la maeto ana a kotsi e ne e le chelete le khoebo. Dinoko di ne di sebediswa ho tswakanya le ho boloka dijo, mme di ne di theko e phahameng. Hlalosa hore ka nako ena MaYuropa a ne a tlameha ho reka thepa ya Bochabela ka bahwebi ba bangata, e leng se neng se etsa hore e be theko e phahameng - tsela e otlolohileng ya leoatle e ne e tla dumella Portugal ho iketsetsa khoebo. O se ke wa imetsa baithuti ka mabitso hona jwale; bafuputsi ba tla ho latela.
Batho ba neng ba se ba dutse mona
Borwa ba Afrika e ne e le lehae la Khoikhoi le San pele ho sekepe le seng sa MaYuropa se fihla.
San e ne e le batsomi-le-bafuni ba neng ba tsoma diphoofolo mme ba fune dimela. Khoikhoi ba ne ba boloka mehlape ya dikgomo le dinku mme ba fallela moo ho nang le jwang bo botjha le metsi. Hammoho hangata ba bitswa Khoisan.
- Ba ne ba dutse borwa ba Afrika ka dilemo tse dikete.
- Khoikhoi ba haufi le lebopo ba ile ba kopana le basesisi ba pele ba MaYuropa difahleho ka difahleho.
- Naha ena e ne e le lehae la bona - e ne e se e se na batho kapa e emetse ho 'fumanwa'.
Speaker notes
Selaete sena se bohlokwa bakeng sa histori e nepahetseng le e lokileng. Hlakisa hore batho ba ne ba dutse mona nako e telele ka mekgwa ya bona ya bophelo. Fapanya ka bonolo: San e ne e le batsomi-le-bafuni, Khoikhoi e ne e le balisa ba nang le dikgomo le dinku. Lentswe 'fumana' kapa 'sibolla' le sebediswa ho ya ka pono ya MaYuropa; Khoisan ba ne ba se ba tseba naha ena e le lehae. Sena se hlophisetsa 'kopano ya pele' hamorao.
Portugal e etella pele
Mohato ka mohato, basesisi ba Portugal ba ile ba etsa dimmapa tsa lebopo le bophirimela la Afrika.
Basesisi ba tswang Portugal ha ba a ka ba sesa tsela yohle ka nako e le nngwe. Leetong le leng le le leng ba ne ba ya pele hanyane ho ya borwa ho theosa le lebopo la Afrika mme ba kgutlela hae ho tlo arolelana seo ba ithutileng sona.
- Ba ne ba sesa ka likepe tse matla tsa lehong tse bitswang dikaravele (caravels) tse neng di kgona ho sesa kgahlano le moya.
- Molaodi ka mong o ne a eketsa lebopo le letjha dimmapeng tsa Portugal.
- Sepheo sa bona e ne e ntse e le ho fumana pheletso ya Afrika le ho tswela pele ho ya Bochabela.
Speaker notes
Hlalosa hore ho fuputsa e ne e le tshebetso e butle, e hlokolosi, mohato ka mohato ka dilemo tse ngata, e seng leeto le le leng feela. Hlahisa karavele: sekepe se bobebe, se lebelo se neng se kgona ho sesa kgahlano le moya, se neng se etsa hore maeto a maleleletsa a leoatle a kgonehe. Boloka mabitso a le manyenyane mona - balaodi ba babedi ba tummeng (Dias le da Gama) ba fumana diselaete tsa bona ho latela.
Ho fumana tsela leoatleng
Ba se na dimmapa tsa leoatle le bulehileng, basesisi ba ne ba sebedisa letsatsi, dinaledi le disebediswa tse bonolo.
Hole leoatleng ha ho na ditsela kapa matshwao a tsela. Bafuputsi ba ne ba sebedisa khampasi (compass) ho fumana leboya, mme ba shebella letsatsi le dinaledi ho hlwaya moo ba leng teng.
- Sesebediswa se bitswang astrolabe se ne se thusa ho lekanya bophahamo ba letsatsi kapa naledi lehodimong.
- MaPortugal a ne a hloma difapano tse kgolo tsa lejwe, tse bitswang padrao, lebopong ho tshwaya kamoo ba fihlileng teng.
- Maeto a ne a le kotsi - difefo, tlala le maloetse di ne di ka otla ba le hole le hae.
Speaker notes
Sena ke selaete se kenyeletsang matsoho, se kgahlisang - baithuti ba Kereiti ya 6 ba rata 'kamoo'. Hlalosa ka bonolo hore nale ya khampasi kamehla e supa leboya, le hore bophahamo ba letsatsi kapa dinaledi bo ne bo bolella basesisi hore na ba hole hokae ka leboya kapa borwa. Hlahisa 'padrao' (sefapano sa lejwe) hobane Dias o ile a hloma se seng mme se hlaha selaeteng se latelang. Hatisa kotsi ya nnete ho aha tlhompho bakeng sa kamoo maeto ana a neng a le thata.
Bartolomeu Dias o Potoloha Cape
Ka 1488 molaodi wa Portugal e ile ya eba MoYuropa wa pele ya tsejwang ho sesa a potoloha ntlha ya Afrika.
Bartolomeu Dias o ile a sesa a ya borwa hoo sefefo se ileng sa foka likepe tsa hae ho potoloha tlase ho Afrika a sa ka a bona naha. O ne a potolohile Cape, a paka hore likepe di ka fihla Bochabela ka leoatle.
- O ile a fihla Mossel Bay mme a hloma sefapano sa lejwe lebopong.
- Qalong o ile a bitsa ntlha ena 'Cape of Storms' (Ntlha ya Difefo) ka lebaka la boemo ba leholimo bo hlaha.
- Morena wa Portugal o ile a e reha lebitso le letjha la Cape of Good Hope, hobane jwale ho ne ho ena le tshepo ya ho fihla India.
Speaker notes
Lena ke le leng la maeto a mabedi a bohlokwa a thuto. Hatisa 1488 le kgopolo ya 'wa pele' ho ya ka tlaleho ya MaYuropa. Pheta pale ka bonolo: sefefo se ile sa isa Dias ho potoloha Cape hoo e batlang e le ka phoso, e leng se ileng sa paka hore tsela ya leoatle e ne e kgoneha. Phetoho ya lebitso ho tswa 'Cape of Storms' ho ya 'Cape of Good Hope' ke ntlha e hopolehang - botsa baithuti hore hobaneng 'good hope' (tshepo e ntle) e ne e le lebitso le letle. [SME] Ka kopo netefatsa mantswe a hore Dias o fihlile Mossel Bay le ho rehwa ha Cape kgahlano le sengolwa sa SAHO pele ho tlhahiso.
Vasco da Gama o fihla India
Hoo e ka bang dilemo tse leshome hamorao, molaodi e mong wa Portugal o ile a sesa tsela yohle ho ya India le ho kgutla.
Vasco da Gama o ile a tloha ka 1497. Likepe tsa hae di ile tsa emisa ho theosa le lebopo la borwa ba Afrika bakeng sa metsi a foreshe le phomolo, yaba di sesa ho nyolosa lebopo la bochabela le ho tshelela India, eo a fihlileng ho yona ka 1498.
- O ile a reha lebopo la bochabela Natal, hobane o ile a se feta haufi le Keresemese.
- O ile a bula tsela yohle ya leoatle ho tswa Yuropa ho ya Bochabela.
- Jwale likepe tsa Portugal di ne di feta Cape khafetsa ha di ya khoebong.
Speaker notes
Leeto la bobedi la bohlokwa. Da Gama o ile a qeta seo Dias a se qadileng: tsela e bulehileng ya leoatle ho ya fihla India. Bontsha mmapeng kamoo tsela e haufi le lebopo la Afrika mme e potoloha Cape. Hlalosa hore 'Natal' e amana le tswalo/Keresemese, ke ka hoo a ileng a e sebedisa haufi le la 25 Tshitwe. Kamora sena, Cape e ile ya eba sebaka se tlwaelehileng sa ho emisa bakeng sa likepe tse fetang - se isang ho MaDutch. [SME] Netefatsa ho rehwa ha Natal le ditsatsi tsa 1497-1498 kgahlano le SAHO pele ho tlhahiso.
Ho kopana Cape
Ha basesisi le Khoikhoi ba kopana, ho ne ho ena le khoebo mme, ka dinako tse ding, dikgohlano.
Likepe tse fetang di ne di hloka metsi a foreshe, nama le phomolo. Basesisi ka nako tse ding ba ne ba hwebisana tshepe le dikgetla le Khoikhoi bakeng sa dikgomo le dinku. Empa mahlakore a mabedi a ne a sa arolelane puo, mme ho se utlwane ho ne ho ka fetoha kotsi.
- Khoebo e ile ya thusa basesisi ba kgathetseng ho fumana dijo tse foreshe bakeng sa leeto le lelelele.
- Ka 1510 ho ile ha qhoma ntwa Table Bay mme moetapele wa Portugal le banna ba bangata ba hae ba bolawa.
- Ka dilemo tse ngata kamora moo, boholo ba likepe tsa Portugal di ile tsa kgetha ho se emise Cape.
Speaker notes
Sebetsana le sena ka bohlale le ka nnete boemong ba Kereiti ya 6. Kopano e ne e ena le mahlakore a mabedi: khoebo ya kgotso LE dikgohlano. Ntwa ya 1510 Table Bay (eo ho yona Motlatsi wa 'Musi wa Portugal Francisco de Almeida le banna ba bangata ba shweleng) ke lebaka leo MaPortugal a ileng a qoba Cape kamora moo. Qoba ho beha molato ho lehlakore le le leng; hlalosa hore ho hloka puo e tshwanang le meetlo e fapaneng ho ile ha etsa hore tshepo e be thata. [SME] Ka kopo netefatsa ketsahalo ya 1510 Table Bay, boitsebiso ba moetapele, le mantswe a mabapi le bashweleng pele ho tlhahiso - a boloke a lokela dilemo.
MaDutch le VOC
Dilemo tse fetang lekgolo hamorao, bahwebi ba tswang Netherlands ba ne ba hloka sebaka sa ho emisa bohareng ba leeto le eang Bochabela.
Dutch East India Company, e tsejwang ka ditlhaku tsa Sedutch VOC, e ile ya romela likepe tse ngata pakeng tsa Yuropa le Bochabela. Cape e ne e le hantle bohareng ba leeto leo le lelelele.
- Basesisi ba maeto a maleleletsa hangata ba ne ba kula ba se na dijo tse foreshe le metsi.
- VOC e ne e batla seteishene sa ho phumula (refreshment station) Cape ho lema meroho le ho fumana nama e foreshe.
- Kahoo Company e ile ya etsa qeto ya ho romela batho ho tlo aha setsi Table Bay.
Speaker notes
Tlolela ho tswa ho MaPortugal ho ya ho MaDutch. Hatisa lebaka: VOC e ne e le company e kgolo ya khoebo eo likepe tsa yona di neng di nka dikgwedi ho fihla Bochabela, mme basesisi ba ne ba kula (hangata ka lebaka la scurvy, ho hloka dijo tse foreshe). Seteishene sa 'ho phumula' bohareng Cape se ne se tla fana ka meroho e foreshe, metsi le nama. Lena ke lebaka leo MaDutch a ileng a tla - khoebo le phepelo, e seng qalong ho aha naha.
Jan van Riebeeck Cape
Ka 1652 VOC e ile ya romela Jan van Riebeeck ho tlo hloma seteishene sa ho phumula.
Jan van Riebeeck o ile a fihla Table Bay ka Mmesa 1652 le sehlopha se senyenyane sa batho. Ba ile ba aha qhobosheane bakeng sa polokeho mme ba lema serapa se seholo sa meroho ho fepa likepe tse fetang.
- Ba ne ba lema meroho le ditholwana mme ba boloka diphoofolo bakeng sa nama e foreshe.
- Ba ne ba hwebisana le Khoikhoi bakeng sa dikgomo le dinku.
- Seteishene sena se senyenyane se ile sa hola butle - sa fetoha qalo ya bodulo bo sa feleng ba MaYuropa.
Speaker notes
Lena ke sebaka sa phetoho karolong ya bobedi ya thuto. Van Riebeeck o ile a fihla ka Mmesa 1652 le batho ba ka bang mashome a robong; ba ile ba aha qhobosheane le Serapa sa Company ho fepa likepe. Hatisa poleloana 'bodulo bo sa feleng' - ho fapana le MaPortugal a neng a emisa feela, MaDutch a ile a dula. Ho dula hona ke hona ho etsang hore 1652 e be bohlokwa hakaalo mme ho isa ho diphello selaeteng se latelang. [SME] Netefatsa kgwedi ya ho fihla le boholo bo ka bang teng ba sehlopha sa van Riebeeck (hangata bo fanwa e le hoo e ka bang 90) pele ho tlhahiso.
Phetoho ho batho ba Cape
Bodulo bo botjha butle butle bo ile ba nka naha le mafulo ao Khoikhoi ba neng ba itshetlehile ho ona.
Qalong MaDutch le Khoikhoi ba ne ba hwebisana. Empa ha bodulo bo ntse bo hola, MaDutch a ne a batla naha e eketsehileng bakeng sa mapolasi - naha e tshwanang eo Khoikhoi ba neng ba e sebedisa ho fudisa dikgomo tsa bona.
- Khoikhoi ba ile ba lahlehelwa ke mafulo mme, ha nako e ntse e ya, dikgomo tsa bona tse ngata.
- Dikgohlano tsa naha le dikgomo di ile tsa lebisa ntweng pakeng tsa mahlakore a mabedi.
- Bophelo ba Khoikhoi le San bo ile ba fetoha ka ho sa feleng ka lebaka la bodulo Cape.
Speaker notes
Fana ka phello e kgolo ka ho hlaka le ka toka. Kamano e qadile ka khoebo empa ya fetoha ha bajaki ba batla naha ya mapolasi - mafulo ao Khoikhoi ba neng ba a hloka bakeng sa mehlape ya bona. Sena se ile sa lebisa tahlehong ya naha, tahlehong ya dikgomo, le dikgohlano. Boloka e le nnete mme e lokela dilemo; ntlha ke hore ho fihla ha bodulo ho fetotse bophelo ba Khoikhoi le San ka ho sa feleng. Sena se hokahana le dihlooho tse latelang tsa CAPS mabapi le bokoloni ba Cape.
Ditsatsi tsa bohlokwa: 1488 ho isa 1652
- 1488 Bartolomeu Dias o potoloha Cape
- 1497-98 Vasco da Gama o tswela pele ho ya India
- 1510 Ntwa le Khoikhoi Table Bay
- 1600s Likepe tsa Dutch VOC di feta Cape khafetsa
- 1652 Van Riebeeck o qala seteishene sa ho phumula
Speaker notes
Sebedisa selaete sena ho thusa baithuti ho beha diketsahalo ka tatellano, tsebo ya bohlokwa ya CAPS Intermediate Phase. Ba kope ho hlokomela sekgeo se selelele pakeng tsa maeto a pele a Portugal (bofelong ba 1400s) le bodulo ba Dutch (1652) - dilemo tse fetang 150. MaPortugal a fumane le ho sebedisa tsela ya leoatle; MaDutch ke ona a qetellong a ileng a dula Cape.
Mahlakore a mabedi a pale e le nngwe
Maeto a tshwanang a shebahala a fapane haholo ho ya ka hore o mang.
Speaker notes
Lena ke selaete sa ho nahana. Ruta 'pono' - histori e tshwanang e utlwahala e le katleho e kgahlisang lehlakoreng la Yuropa mme e le tahleho lehlakoreng la Khoisan. Kgothaletsa baithuti ho tshwara dinnete tsena tse pedi ka nako e le nngwe. Sena se etsa mohlala wa monahano o leka-lekaneng wa histori mme se ba lokisetsa dipotso tsa tlhahlobo.
Seo re ithutileng sona
Basesisi ba Portugal ba ile ba fumana tsela ya leoatle e potolohang borwa ba Afrika, mme MaDutch hamorao a dula Cape - a fetola bophelo ba Khoisan.
Hopola pale: MaYuropa a ne a batla tsela ya leoatle e eang Bochabela; Dias o ile a potoloha Cape ka 1488 mme da Gama a fihla India ka 1498; mme ka 1652 van Riebeeck o ile a aha seteishene sa ho phumula se ileng sa hola ho ba bodulo bo tsitsitseng.
Q. Hobaneng MaPortugal a ne a batla ho sesa ho potoloha ntlha ya Afrika? (3 marks)
Q. Bolela bafuputsi ba babedi ba tummeng ba Portugal thutong ena mme o bolele hore e mong le e mong o entse eng. (4 marks)
Q. Ho fihla ha bodulo ba MaDutch Cape ho ile ha fetola jwang bophelo ba Khoikhoi? (3 marks)
Speaker notes
Qetella ka ho boela ho hlahloba dinako tse tharo tsa bohlokwa: Dias (1488), da Gama (1497-98) le van Riebeeck (1652). Sebedisa dipotso tse tharo e le mosebetsi o ngotsweng kapa puisano ya tlelase; matshwao a latela setaele sa CAPS. Potso ya ho qetela e hlahloba hore baithuti ba kgona ho hlalosa phello, e seng ho hopola feela taba. Bontsha karolo e latelang: bokoloni ba Cape lekgolong la bo17 le la bo18 la dilemo.
- Grade
- Grade 6
- Subject
- History
- CAPS topic
- Explorers from Europe find southern Africa
- Resource type
- Presentation